ates

Ústava je základným kameňom právneho štátu.

Na znení Ústavy Slovenskej republiky sa dohodli občania Slovenskej republiky prostredníctvom svojich volených zástupcov.Verejní činitelia v tomto vzťahu zastupujú štát, preto pri vykonávaní  funkcie verejného činiteľa, by mala byť pre nich Ústava SR „svätým písmom“.

Realita života na Slovensku sa však diametrálne odlišuje od toho, čo je uvedené v Ústave Slovenskej republiky.

Konkrétne sa jedná o tieto skutočnosti, ktoré nie sú v súlade s našou Ústavou:

Článok 1

Slovenská republika nie je zvrchovaný, demokratický a právny

dôkaz 1

Nie sme zvrchovaný štát, pretože bez súhlasu občanov, zachraňuje náš štát majetok nemeckých a francúzskych bánk.

Nie sme demokratický štát, pretože volíme podľa volebného zákona, ktorý je v rozpore s našou Ústavou a v rozpore s medzinárodnými dohovormi.

Podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv článku 20 a 21:„Nikto nesmie byť nútený, aby bol členom nejakého združenia. Každý má právo zúčastniť sa vlády svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov.“

Naša realita:Nemôžem voliť svojho zástupcu, ktorý nie je členom strany alebo hnutia, nemôžemkandidovať, ak nie som členom strany alebo hnutia.

Musím si zvoliť zlodeja, ktorí menej kradne.

Podľa toho, v prospech koho sa prijímali zákony, žijeme v straníckom štáte, ktorý je závislýod mocenskej oligarchie. Dôkazom je Kauza Gorila.

Nie sme právny štát, pretože zákony neplatia pre všetkých.

dokaz 2:

Článok 20

Štát väčšine občanov porušuje právo vlastniť majetok.Štát neochránil majetok väčšiny občanov, pretože vykradnutím – vytunelovaním:

– majetku štátu, väčšina občanov prišla o svoj podiel na štátnom majetku.

– investičných fondov, väčšine majiteľov akcií týchto investičných fondov, sa znehodnotili ichakcie, ktoré získali v 1. vlne kupónovej privatizácie.

– družstiev, väčšine majiteľov majetkových podielov došlo k znehodnoteniu ich majetkovýchpodielov v družstve.

– nebankových subjektov, väčšine majiteľom došlo k znehodnoteniu ich vkladov.

Naproti tomu , majetok nadobudnutý v rozpore so zákonov, bol chránený štátom.

Článok 27

Petičné právo sa nezaručuje. Každý občan nemá právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

dôkaz 3:

Článok 30

Občania nemajú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Členovia vládnych strán boli a sú uprednostnení vo funkciách v štátnej správe.

Zákon o štátnej službe, ktorý to zamedzoval, bol zrušený.

Článok 35

Občania nemajú právo na prácu. Štát:- sa svojou nečinnosťou podieľal na rozkrádaní – tunelovaní štátnych podnikov a družstiev a tak prišlo o prácu státisíce občanov- diskriminoval sektor poľnohospodárstve, pretože im nevytvoril také podmienky, ako majú farmári v Západnej Európe.- vytvoril také daňovo- odvodové podmienky pre zamestnávateľov a živnostníkov, že zamestnávanie občanov je pre nich trestom, pretože musia priebežne platiť vysoké odvody za zamestnancov.

Článok 36

Občania nemajú právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.

Štát nedokázal vytvoriť podmienky, ktorými by zabezpečil dôstojný život väčšine občanov.Článok 39Väčšina občanov nemá na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Pri tvorbe a rozdelení prostriedkov Sociálnej poisťovne štát:

– oslobodil právnické osoby od platenia zo zisku do Sociálnej poisťovne, pritom živnostník platí zo zisku 33,15% do SP

– odčerpal prostriedky zo Sociálnej poisťovne zavedením druhého dôchodkového piliera.

– pri výpočte výšky dôchodku nezohľadnil sociálny a solidárny princíp.Výsledkom politiky štátu v sociálnej oblastí je to, že väčšina občanov nemá primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Článok 40

Každý nemá právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia nemajú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.Pri tvorba a rozdelenie prostriedkov Zdravotného poistenia štát:

– oslobodil od platenia zo zisku na Zdravotné poistenie právnické subjekty; živnostník zo zisku 14% zaplatí Zdravotnej poisťovni

– čiastočnou privatizáciou v sektore zdravotníctva, vytvoril čierne diery v jeho systéme, cez ktoré sa tratia finančné prostriedky určené na uvedenú oblasť, keď súkromný sektor v zdravotníctve dosahuje zisky, štátny sektor dosahuje stratu a štátny úradník províziu.

Výsledkom politiky štátu v sektore zdravotníctva je, že občania dvakrát platia na zdravotnú starostlivosť a to pri platení zdravotného poistenia a pri doplácaní za lieky zdravotné úkony.

Článok.42

(2) Občania nemajú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách,podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách, pretože systém v školstve likviduje nadaných študentov.

Článok 46

Každý sa nemôže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom anestrannom súde, pretože novelizoval zákony tak, aby toto právo nemohli využiť všetci občania.

dôkaz 4

V justícii štát

:- dal imunitu sudcom pri rozhodovaní, preto sudcovia nepodliehajú trestnému zákonu a aj keďúmyselne pripravia občana o majetok, nie sú za to stíhaný

– cez vytvorené právne medzery vytvoril dva režimy práce justície. Normálny režim, kde sa nevyužívajú právne medzery. Ten platí pre väčšinu občanov. Druhý režim justície, pri ktorom sa využívajú právne medzery, ten sa využíva vtedy ak účastníkov konania je nečestný verejný činiteľov alebo jeho sponzor alebo jeho prisluhovač. Tento režim možno nazvať aj korupčným.

dôkaz 5

– vyhláškou advokátom zabezpečil príjem, za každú započatú hodinu vo výške cca 110 Eur ,alebo za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty sporu. Pri spore v hodnote 33.194 Eur je tarifná odmena za jeden právny úkon je 486 Eur. Za každú účasť na pojednávaní tak dostane advokát navrhovateľa a advokát odporcu po 486 Eur. Pojednávanie trvá spravidla polhodinu. Ak sudca v súdnom spore vykoná osem pojednávaní, advokáti si v takomto spore zarobia po 4.860 Eur. Pri takejto odmene sa radi podelia so sudcom, za zbytočný počet vykonaných súdnych pojednávaní.

dôkaz 6:

Článok 55 odsek 1

Hospodárstvo Slovenskej republiky sa nezakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Štát oslobodil právnické subjekty od povinnosti, prispievať zo svojho  zisku do sociálnej sféry. Preto právnické subjekty neprispievajú zo svojho zisku do sociálnej poisťovne ani do zdravotnej poisťovne.

Článok 55 odsek 2

Slovenská republika nechráni a nepodporuje hospodársku súťaž.Štát svojimi zákonmi a rozhodnutiami vytvoril diskriminačné trhovo- ekonomické prostredie,v ktorom sú znevýhodnení väčšina živnostníkov a zamestnancov. Štát cez finančná podporu a cez daňové a odvodové úľavy diskriminoval na trhu subjekty,ktoré takúto pomoc nedostali. Výsledkom je skutočnosť, že tie subjekty, ktoré dostali podporu od štátu, teraz vydierajú štát tým, že ak nedostanú ďalšiu podporu, odídu zo Slovenska.Pritom väčšinou finančná podpora sa ušlá iba vyvoleným – verejným činiteľom, ich sponzorom a ich prisluhovačom.

Hospodárstvo Slovenskej republiky neslúži na prospech jej väčšiny občanov.

Z uvedeného vyplýva, že štát porušuje ľudské práva a slobody občanom Slovenskej republiky.Poznámka k ľudským právam.Kvalita života občanov v jednotlivých krajinách závisí od úrovne dodržiavania ľudských práva slobôd v danej krajine. Ak na Slovensku sa má zvýšiť kvalitu života, musí sa v prvom rade na Slovensku zvýšiť úroveň dodržiavania ľudských práv a slobôd jej občanom.

V roku 1989 to bol základný dôvod protestu.

dôkaz 7

Z uvedeného vyplýva, že je tu naliehavý dôvod na protest.