Aké demokratické princípy a nástroje potrebuje slobodný občan?

25. novembra 2014 10:08, Prečítané 14 731x, Štefan Štefanides, Demokracia

Aké pravidla hry potrebujú naši občania? Túto základnú otázka by si mal položiť každý občan, ktorý chce byť slobodný.

Nie je to zložitá otázka, s ktorou by sme sa mali obracať na právnikov, lebo tí nám ju vysvetlia zložito. Svet sa riadi jednoduchými kauzalitami. Zložito a nejednoznačne to vidia iba tí, čo nás chcú oklamať a presvedčiť o opaku.

Ak by sme žili sami iba so svojou rodinou na nejakom pustom ostrove, nepotrebovali by sme riešiť túto otázku.

Žijeme však v obci, ktorá je súčasťou vyššieho územného celku (VÚC) a tento je súčasťou Slovenska. Aby sme mohli byť slobodní, tak v týchto komunitách sa musia na to vytvoriť podmienky. A tieto podmienky sa vytvárajú pomocou demokratických princípov a nástrojov.

Sloboda je predovšetkým právo občana na výber – voľbu a jeho zodpovednosť za túto voľbu. Ak sa tohto práva a zodpovednosti občan zbaví, stáva sa figúrkou v rukách tých, na ktorých právo a zodpovednosť postúpil.

Aby sme mohli určiť, ktoré demokratické princípy a nástroje naša spoločnosť potrebuje, musíme vychádzať zo svojich skúseností a zo skúsenosti našich rodičov ich rodičov. Od Slovenského národného povstania občania prežili spoločenské zmeny, ako bol „Víťazný február 1948“, „Invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste“ a „Nežná revolúcia v novembri 1989“.

Najprv v roku 1948 zneužila svoju moc komunistická strana, potom v roku 1968 prišla vlastizrada z radov vedenia komunistickej strany. Po Nežnej revolúcií to bola sabotáž zákonodarcov a ostatných ústavných činiteľov, rozdelenie občanov na nezmieriteľné tábory stúpencov parlamentných strán a rozkradnutie štátneho majetku. V roku 2004 vydanie Slovenska do područia cudzej moci.

Viď: http://seta.blog.pravda.sk/2014/03/05/slovensko-je-republika-alebo-protektorat/

Demokratické princípy a nástroje, ktorými sme sa riadili, to umožnili.

Preto by sme mali tieto demokratické princípy a nástroje ohodnotiť z pohľadu možnosti zneužitia moci zvolenými zástupcami a ústavnými činiteľmi.

Vývoj spoločnosti od SNP až dodnes som opísal v tomto článku:

http://seta.blog.pravda.sk/2014/03/09/70-rokov-boja-slovakov-za-slobodu/

Podrobnejšie som opísal vývoj od roku 1989 dodnes v tomto článku: http://www.bratislavalive.sk/clanky/domcek-z-kariet/

Ako funguje u nás demokracia som opísal v tomto článku:

http://seta.blog.pravda.sk/2014/07/12/pseudodemokracia/

Ako zneužili moc zákonodarcovia so opísal tu:

http://seta.blog.pravda.sk/2014/04/14/sabotaz-zakonodarcov/

Ako nefunguje náš právny štát som opísal tu:

http://seta.blog.pravda.sk/2014/05/16/pravna-istota-na-slovensku-alebo-zanik-republiky-a-demokracie/

Podľa môjho názoru, na to, aby sa zabránilo opätovnému zneužitiu moci, sabotáži a vlastizrade, Slovensko potrebuje najmä tieto základné demokratické princípy:

1 – Princíp suverenity občana (ľudu)

Štátna moc vychádza od občana a obce (komunity) v ktorej býva, ktorý ustanovuje, kontroluje a odvoláva výkonnú moc (starosta, župan a prezident), zastupiteľskú moc (zastupiteľstvo obce, kraja a republiky) a súdnu moc (kontrolóri na úrovni obce, kraja a republiky a prokurátori okresu kraja a republiky). Svoju vôľu vyjadrujú občania v slobodných priamych voľbách v jedno mandátových volebných obvodov. Ich prostredníctvom sa určuje, kto dostane imperatívny mandát vo výkonnej, zastupiteľskej a súdnej moci.

2 – Princíp deľby moci.

V horizontálnej rovine zákonodarná, výkonná a súdna moc musia byť od seba navzájom i oddelené a nezávislé.

Vo vertikálnej rovine deľba moci sa riadi princípom federalizmus, podľa ktorého právomoc sa deleguje zdola nahor. Tento systém posilňuje samosprávou obcí, miest a regiónov.

V našej parlamentnej demokracia sa všetka moc sústredila do rúk predsedu vládnej strany, preto potrebujeme prezidentský vládny systém, ktorý je založený na deľbe štátnej moci na zákonodarnú moc (legislatíva), výkonnú moc (exekutíva) a súdnu moc (jurisdikcia). Tieto zložky moci sú samostatné a nezávislé, ale popri tom sa aj navzájom kontrolujú. Je to preto, aby sa moc nesústredila len v jedných rukách a aby nebola zneužitá.

Zvláštnosť prezidentského systému je v tom, že všetky tri zdroje moci sú si rovnocenné, teda žiadny z nich nie je nadradený nad ostatnými, ako je tomu v prípade parlamentného systému, kde má najvyššiu moc parlament.

Zákonodarnú moc v prezidentskom systéme by mal predstavovať dvojkomorový parlament.

Výkonnú moc reprezentuje prezident, ktorý je nielen hlavou štátu, ale súčasne aj najvyšším predstaviteľom výkonnej moci – vlády.

Súdnu moc predstavuje najvyšší súd. Dáva záväzný výklad ústavy a kontroluje, či sú

nariadenia ostatných orgánov štátnej moci v súlade s ústavou.

3 – Princíp deľby práce

Tento princíp zaručuje, že správu veci verejných vykonávajú najlepší profesionáli a nie nominanti vládnych politických strán. Princíp deľby práce zaručuje to, že občana môže rozhodovať o tých otázkach, ktorým rozumie. Napríklad, o tom ako sa majú naprávať zlomeniny, rozhodujú chirurgovia, nie mäsiari. Zaručuje tiež, že v spoločnosti o odborných otázkach rozhodujú tí, ktorí sú na to odborne zdatní. Napríklad o tom ako sa majú naprávať zlomeniny, rozhodujú chirurgovia a nie mäsiari.

4 – Princíp nedotknuteľnosti ľudských práv a slobôd.

Tento princíp garantuje, že jednotlive zložky moci musia garantovať, aby boli zabezpečené ľudské práva a slobody každému občanovi spoločnosti.

5 – Princíp neutrality.

Od roku 1907 medzinárodne právo kodifikovalo právo štátu na neutralitu v čase medzinárodného ozbrojeného konfliktu. Toto právo môže využiť každý štát v záujme zachovania svojej bezpečnosti, podliehajúc súčasne určitým povinnostiam. Švajčiarsko je príkladom neutrality, ktorá je nemenná v čase vojny i mieru. Politická neutralita zaväzuje krajinu k dodržiavaniu troch princípov: aplikácie, kredity a efektívnosti.

Neutralita krajiny zabezpečuje nezávislosť zahraničnej politiky a bezpečnosti, slobodu obchodu, a stabilitu na medzinárodnej úrovni

Ako u nás fungujú niektoré demokratické nástroje som opísal v tomto článku:http://seta.blog.pravda.sk/2013/02/21/verejna-ochrankyna-prav/

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že na Slovensko nefungujú demokratické nástroje a je nanajvýš potrebné, aby aktívni občania neboli rukojemníkmi pasívnych občanov pre stanovené kvórum. Potrebujeme mať funkčné aspoň tieto demokratické nástroje:

– slobodnú voľbu občianskych zástupcov do jednotlivých moci bez nutnosti ich angažovania sa v politickej strane a teda ich selekcii podľa politickej príslušnosti

– imperatívny mandát podľa ktorého občania majú možnosť občanov odvolávať všetkých svojich zástupcov

– ľudové veto , ktoré umožňuje občanom zamietnuť zákon, ktorý prijali ich zástupcovia v parlamente, zastupiteľstve obce, mesta a kraja

– ľudovú iniciatívu, ktorá umožňuje občanom podať návrh na novú ústavnú alebo právnu normu a návrh na zmenu či odmietnutie existujúcej ústavnej alebo právnej normy

– referendum , ktoré je priamym a záväzným rozhodnutím občanov o verejnej otázke