ates

Podľa slovníka slovenského jazyka význam slova „pseudodemokracia“ je falošná, nepravá, zdanlivá demokracia.

Kde sa vzala?

Počas druhej svetovej vojny sa pokrokový svet zjednotil proti fašizmu a proti neslobode. Po porážke fašizmu sa zlo – fašisti ukryli pred svetom a mierumilovný pokrokový svet sa dohodol na nových pravidlách, ktoré mali zabezpečiť poriadok vo svete a aby sa zverstvá druhej svetovej vojny viac neopakovali. Za tým účelom boli prijaté dva významné dokumenty a to Charta OSN a Všeobecná deklarácia ľudských práv. Medzi ľudské práva bolo zaradené aj právo na demokraciu, ktorým jednoznačne sa dáva moc ľudu.

To právo je uvedené vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv v článku 21, ktorý znie:

„1. Každý má právo zúčastňovať sa na vláde svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov.

2. Každý má právo na rovnaký prí­stup k verejným službám vo svojej krajine.

3. Základom vládnej moci nech je vôľa ľudu; vôľa má byť vyjadrená v pravidelne konaných a nefalšovaných voľbách, na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo iným rovnocenným postupom zabezpečujúcim slobodu hlasovania.“

Po čase zlo – fašisti vyšlo z úkrytov a rafinovane vymenilo právo na demokraciu za právo na pseudodemokraciu.

Ako to urobilo?

Pod rúškom  ochrany ľudských práv, pluralitnej demokracie a právneho štátu, zlo vo vláde Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, írskej republika, Talianskej republika, Luxemburského veľkovojvodstvo, Holandského kráľovstva Holandska, Nórskeho kráľovstva, Švédskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vytvorilo v roku 1949 európska politická organizácia pre medzivládnu a medziparlamentnú spoluprácu „Radu Európy“.

Táto Rada Európy v roku 1950 prijala Dohovor o ochrane ľudských a základných slobôd , do ktorého však právo na demokraciu nezahrnula. Súčasne zriadila Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, v ktorom vytvorila právnu medzeru, podľa ktorej je možné akúkoľvek sťažnosť bez vydania rozhodnutia vyhlásiť za neprijateľnú.

Takto sa to robí:

http://seta.blog.pravda.sk/files/2012/10/neprijatie.pdf

V roku 1952 v Dodatkovom protokole k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 3 prijala Právo na slobodné voľby, ktorý znie:

„Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú konať v primeraných intervaloch slobodné voľby s tajným hlasovaním za podmienok, ktoré zabezpečia slobodné vyjadrenie názorov ľudu pri voľbe zákonodarného zboru. “

Ak sa porovná článok 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv s článkom 3 Dodatkovom protokole k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tak niet pochyb o tom, že právo na demokraciu bolo Radou Európy paralyzované.

Podobne je to aj pri pri Charte základných práv Európskej únie, kde právo na demokraciu tiež absentuje. Preto sa nemôžme čudovať, že EÚ má demokratický deficit.

Viac: http://seta.blog.pravda.sk/2014/04/16/preco-ma-europska-unia-demokraticky-deficit/

Aké sú rozdiely medzi pseudodemokraciou a skutočnou demokraciou?

Sú to najmä tieto:

1. sprava veci verejným v pseudo patrí politickým stranám, ale v demokracií patrí občanovi jeho rodine a obci v ktorej žije

2. deľba moci v pseudo je prepojená cez vládnu stranu, pretože predstavitelia vládne politickej strany zákonodarnej moci sa podieľajú na kreovaní výkonnej a súdnej moci, ale v demokracií sú moci od seba oddelené, pretože občania si zvlášť volia zástupcov jednotlivých mocí

3. imperatívny mandát – odvolanie zástupcu voličmi počas jeho funkcie nie je možná v pseudo, ale v demokracií je jej súčasťou

4. deľba práce v pseudo neexistuje, pretože správou veci verejných sú poverení nominanti vládnych politických strán bez ohľadu na ich odbornosť, ale v demokracií je zaručená, pretože imperatívny mandát nedovolí, aby správou veci verejných bola poverená nekompetentná osoba

5. právomoc sa v pseudo deleguje z hora nadol, ale v demokracií z dola nahor.

6. mandát je v pseudo vynútený, ale v demokracií je dobrovoľný.

K uvedené atribútom skutočnej demokracie sa najviac približuje demokracia vo Švajčiarsku.

Výsledkom realizovania pseudodemokracia je totalita, rozdelená spoločnosť pasívni občania a bohatstvo pre 1 % ľudí.

Výsledkom realizovania funkčnej demokracie je jednotná spoločnosť, aktívni občania a ľudské práva pre všetkých ľudí.