ates

Moje občianske práva (ergo – bol som okradnutý) boli porušené vplyvnou osobou z politických kruhov Slovenskej republiky. Obrátil som sa na súdnu moc, aby potrestania túto osobu a aby ho zaviazala k náhrade škody alebo majetkovej ujmy. Orgány činné  trestnom konaní, miesto toho aby potrestali zlodeja, porušili moje právo na občiansku česť a dobrú povesť. Zároveň porušili našu Ústavu a to článok 12 odsek 4 podľa ktorého: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody“. Ja som si totiž uplatňoval právo na ochranu majetku.

Stalo sa to takto.

Potom ako som sa dozvedel o mojom okradnutí, podal som dňa 22.9.1999 Oznámenie o podozrení so spáchania trestného činu na osobu, ktorou som bol okradnutý.

Orgány činné v trestnom konaní zistili pravdivosť tvrdení uvedené v mojom oznámení.

Následne sa obrátili o 180 stupňov a začali brániť páchateľa tohto zločinu.

Obranu páchateľa realizovali cez prieťahy v konaní, cez obštrukciu v konaní, neoprávneným odložením oznámenia o trestnom čine, neoprávneným zastavením trestného stíhania, pozmenením výpovede svedka v môj neprospech, ktorý zasiahol do mojej občianskej cti a dobrej povesti a tiež právnou medzerou v zákone o prokuratúre.

Od roku 1999 do 2007 polícia dvakrát odložila môj podnet a trikrát zastavila  trestné stíhanie. Vo vyšetrovaní oznámenia a v trestnom stíhaní sa  vždy pokračovalo až po zásahu nadriadeného prokurátora, pretože dozorujúci prokurátor vždy odmietol moju sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa.

Proti vyšetrovateľke, ktorá zmenila výpoveď svedkyne a v uznesení o zastavení trestného stíhania uviedla nepravdivé tvrdenia, ktoré zasiahli do mojej občianskej cti a dobrej povesti, som podal na Odbor inšpekčnej služby PZ Ministerstva vnútra SR oznámenie o zneužití právomoci verejného činiteľa, listom zo dňa 2. decembra 2002.

Po prešetrení môjho oznámenia, bolo vydané Uznesenie ČVS:UIS-294/1BB-PO-2002, zo dňa 7.1.2003, v ktorom vyšetrovateľku za neprocesnú opravu výpovede svedka odovzdal na disciplinárne konanie riaditeľovi Okresnému úradu justičnej polície PZ v Banskej Bystrici.

Následne som sa obrátil na krajskú prokuratúru, aby obnovila moje porušené práva a zrušila uznesenie, ktoré zasahuje do mojej občianskej cti a dobrej povesti, pretože uvedené uznesenie použila právna zástupkyňa odporcu v občianskom súdnom konaní. Bez úspechu.

Tak som podal sťažnosť na generálnu prokuratúru. Gegenerálna prokuratúra moje podania odmietla.

Pretože mi neboli obnovené porušené práva, podal som na prokurátora JUDr. Jozefa Čentéša sťažnosť pre porušenie zákona a priložil som dôkaz o jeho nepravdivom tvrdení. Sťažnosť som urgoval listom adresovaným JUDr. Dobroslavovi Trnkovi.

Po pingpongu mojej sťažnosti po prokuratúrach, bola moja sťažnosť odložená JUDr. Ladislavom Hamranom, s odôvodnením, že namietané skutočnosti boli už predmetom preskúmania aj so strany nadriadeného prokurátora. Dôkaz, ktorý bol súčasťou sťažnosti, a ktorý vyvracal tvrdenie JUDr. Čenteša ignoroval.

Následne som podal ďalší podnet, v ktorom som žiadal generálneho prokurátora o obnovu mojich porušených práv. Začal sa znovu pingpong, výsledkom bola zápisnica o mojom podaní aj s uvedenými skutočnosťami. V zápisnici som musel uviesť aj toto: Na tomto opakovanom podnete trvám i napriek tomu, že v súlade s ustanovením § 34 ods. 2 č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, o ktorom som bol už poučený, opakované podnety sa vybavujú len v prípade, ak obsahujú nové skutočnosti. Ja tvrdím, že existuje nová skutočnosť, ktorá spočíva vo výpovedi svedkyne Ivety Gugľavovej. Ďalej som uviedol touto výpoveďou sa nikto nezaoberal a preto všetky konania boli nezákonne vybavené.

Podnet znovu skončil tak, ako ten predchádzajúci. JUDr. Tibor Šumichrast ho odložil s tým, že moje podanie neobsahuje nove skutočnosti. Skutočnosť že nikto z predchádzajúcich prokurátorov pri vybavovaní podnetov nezohľadnil výpoveď svedkyni, ignoroval.

Keďže pri vybavovaní môjho podnetu prokurátor zneužil právomoc verejného činiteľa, podal som trestné oznámenie. Toto trestné oznámenie prokuratúra ignorovali a nedala ho prešetriť. Moje urgencie ostali bez odpovede.

Preto som znovu podal trestné oznámenie, ale teraz na neznámeho páchateľa. Polícia bez toho aby si overila skutočnosti uvedené v oznámení, podnet odmietla. Moju sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa prokuratúra zamietla. Vyšetrovateľ a dozorujúci prokurátor sa nezaoberali všetkými mojimi námietkami. Hlavne otázkou, prečo prokurátori v konaniach ignorovali nový dôkaz – výpoveď svedka, ktorý vyvracia tvrdenie JUDr. Čentéša, pri odložení môjho podnetu.

Následne som podal podnet na porušenie zákona pri dozorovaní vyšetrovania o mojom trestnom oznámení. Kruhová obrana prokuratúry okolo organizovaného zločinu sa neprelomila. Listom zo dňa 3.1.2013 Generálna prokuratúra SR mi oznámila, ani opakovaným preskúmaním nebolo zistené v postupe prokurátora pochybenie. Hore uvedenú otázku znova ignorovali.

Záverom možno konštatovať, že orgány činné v trestnom konaní mi miesto obnovenia vlastníckeho práva, porušili ďalšie moje právo, keď mi bolo uznesením vyšetrovateľky porušené moje právo na osobnú česť a dobrú povesť.

Čiže v trestnom konaní polícia a prokuratúra nechránili práva obete a poškodeného, ale bránili majetok získaný trestnou činnosťou bohatého páchateľa z politických kruhov a stali sa tak spolupáchateľom zločinu.