V minulom článku som okrem iného popísal podmienky na prekrúcanie paragrafov na
okresnej úrovni a tiež, ako to prebieha potom, čo zlodej s kufríkom na úplatky
okradne svoju obeť a ona sa obráti na súd.
Na úrovni kraja v prekrúcaní paragrafov sú už väčšie kapacity. Tú sú úzke
väzby s okresnými súdmi v rámci kraja a tiež väzby na „vrchnosť“ Tu je aj sídlo
odvolacích súdov, ktoré sú zložené s trojčlenných senátov. Neviem, načo sú
trojčlenné, lebo aj tak sa rozhodne podľa vôle predsedu senátu. Asi to bude preto, že
ak sa má zahrať pred účastníkmi konania nejaké divadielko. Niekto musí postaviť
kulisu, niekto musí robiť krovie a niekto hrať hlavnú rolu, a niekto aj šaška. Podľa
kruhov blízkych justícií, pri sporoch kde je možný profit, sudcovia na úrovni okresu
dostanú z kraja scenár ako má vyzerať ich rozsudok v mene republiky.
Aké divadielko sa zahralo na odvolacom súde potom, ako obeť zlodeja s
kufríkom úplatkov podala odvolanie voči rozsudku? Z predchádzajúcich skúsenosti
obeť zlodeja vedela, ako to chodí, preto si na pojednávanie prizvala aj jedného z
investigatívných novinárov, ktorí tak pekne strieľali do terča (zlodeja s kufríkom) v
čase, keď sa už zdalo, že terč bude odsúdený. Keďže sa medzitým vietor obrátil, tak
sa novinár zatajil a na pojednávanie neprišiel. Asi sa bal, že sa navalí do gatí a nebude
ho mať kto prebaliť.
Divadielko bolo krátke a dosť nevkusné, preto následne obeť zlodeja podala
sťažnosť na porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami na uvedenom
pojednávaní a tiež námietku zaujatosti odvolacieho senátu. V sťažnosti uviedla, že
predseda senátu (!) jej neumožnila vo veci riadne vystúpiť, keď ho prerušil a do
diktafónu uviedol skutočnosti, ktoré nepovedala a ktoré boli v rozpore s jej
odvolaním (!). Mohla iba odpovedať na otázky, ktoré nesúviseli s jej odvolaním a pre
rozhodnutie boli nepodstatné. Z otázok, ktoré jej kládli sudcovia na pojednávaní
možno usudzovať, že nemali preštudovaný súdny spis o ktorom rozhodovali. To isté
sa dá povedať aj o záverečnej reči, keď tam boli uvedené veci v rozpore s dôkazmi,
ktoré sa nachádzali v súdnom spise. Na pojednávaní sa cítila ako kôň na dostihovej
dráhe alebo zviera, ktoré ide na porážku. Bola šľahaná bičom (pokynmi predsedu
senátu), len aby ju dostali na to ich správne miesto. Bola toho názoru, že na tomto
pojednávaní sa sudcovia nesprávali podľa zásad dôstojného súdneho konania, keď pre
nedostatok času na prípravu, ale aj na množstvo nariadených sporov, takto
postupovali. Tak náročný spis a množstvo predložených dôkazov nie je možné za
polhodinu zvládnuť. Ak to zvládli tak na úkor kvality rozhodnutia. V spore nešlo o
fazuľky ale o ľudské osudy, preto úcta k účastníkom konania by sudcom nemala
chýbať.
Pri súčasnej našej legislatíve podania obete zlodeja boli také ako keby obeť
zlodeja bojovala s veternými mlynmi. Veď, ktorý senát sa sám vylúči z konania alebo
ktorý predseda krajského súdu si to rozhádže so svojimi podriadenými, keď po
voľbách nemusí byť predsedom súdu a podriadený, ktorého náhodou potresce, môže
sa stať predsedom krajského súdu.. Obeť zlodeja s kufríkom úplatkov napokon
obdržal rozsudok, v ktorom sa mu zvýšila povinnosť zaplatenia odporcovi trov
konania o ďalších 38.228,- Sk.
Otázka na záver.
V ktorej ďalšej banánovej (alebo inak totalitne šťavnatej) republike sa správa takto
odvolací súd.
Rajecke Teplice hovoria za všetko!!! ...
Celá debata | RSS tejto debaty