ates

Pretože moja predošlá petícia bola Kanceláriou Národnej rady SR a Úradom vlády SR

odmietnutá, podal som dnes Národnej rade SR, do rúk jej predsedu, túto petíciu:

Označenie podania: P E T Í C I A

Adresa orgánu verejnej správy:

Národná rada Slovenskej republiky

Do rúk jej predseda Mgr. Pavla Pašku

Námestie Alexandra Dubčeka 1812 80 Bratislava 1

Predmet verejného záujmu: Základné ľudské práva občanov Slovenskej republiky

Kto ju podáva: Ing. Štefan Štefanides, nar.: 23.11.1952 bytom Cintorínska 240/13, 991 06 Želovce

Ja, dole podpísaný: Ing. Štefan Štefanides, týmto podávam Národnej rade Slovenskej republiky petíciu proti porušovaniu ľudských práv občanov Slovenskej republiky.Súdy a prokuratúra Slovenskej republiky porušujú  základné ľudské práva občanov Slovenskej republiky, ktorí sa obrátili na súdnu moc po tom, ako ich poškodili bohatí zlodeji a štát. Tieto základné ľudské práva súdna moc porušuje cez právne medzery v zákonoch Slovenskej republiky a cez účelový – nesprávny výklad týchto zákonov.
V zmysle uvedeného možno konštatovať, že zákony podľa ktorých rozhodujú súdy a prokuratúra sú v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky, s Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd, s Chartou základných práv a slobôd a s Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

O uvedenom nesúlade zákonov a účelovom výklade svedčia tieto skutočnosti:

1/ Podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil do doby, kým nenadobudol účinnosť zákon č.519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok, bolo prípustne podať sťažnosť proti všetkým rozhodnutiam, v ktorých bol v konaní alebo pri rozhodovaní porušený zákon. Podľa Občianskeho súdneho poriadku platného po nadobudnutí účinnosti zákona č. 519/1991 Zb. takáto možnosť už neplatí pre všetky rozhodnutia, v ktorých bol v konaní alebo pri rozhodovaní porušený zákon. Zákonom č. 519/1991 Zb. sa zmenili ustanovenia tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (sťažnosť pre porušenie zákona) nahradili včítane označenia tejto hlavy novým znením o dovolaní. Podľa výkladu ustanovení o dovolaní Najvyšším súdom SR, dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ak odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vrozhodnutí nepripustil možnosť podania dovolania, hoci v konaní a pri rozhodovaní bol porušený zákon. Takéto dovolania Najvyšší súd SR odmieta ako neprípustné.

2/  Podľa § 25 odsek 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ktorý platil do doby, kým tento zákon nebol zmenený zákonom č. 293/1995, Ústavný súd SR mohol odmietnuť sťažnosti, na ktorých prerokovanie nemá  právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.Podľa zákona č. 38/1993 Z. z. platného po nadobudnutí účinnosti zákona č. 293/1995 Z. z., môže Ústavný súd odmietnuť aj také sťažnosti, o ktorých si myslí, že sú zjavne neopodstatnené, hoci boli sťažovateľovi porušené práva.

3/ Podľa § 19 zákona č. 60/1965 Zb. platného do účinnosti zákona č. 168/1990 Zb. „Prokurátori pôsobia na to, aby sa orgány štátnej správy, národné výbory, hospodárske a iné organizácie, najmä i dobrovoľné spoločenské organizácie podieľali na zamedzovaní a predchádzaní trestnej činnosti a prispievali k prehĺbeniu výchovného pôsobenia trestného konania.“Zákonom č. 168/1990 Zb. bol tento paragraf vypustený.Toto bola základná príčina nárastu zločinu v štátnej správe, v štátnych podnikoch a v obecnom zastupiteľstve.

4/ Generálna prokuratúra SR vyprodukovala výklad ustanovenia  § 29a odsek 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich podľa ktorého za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.Trestné oznámenia, ktoré podajú poškodení na sudcov, Generálna prokuratúra SR odmieta, pretože podľa ich výkladu za rozhodovanie sudcov nie je možné ich stíhať a ich konanie podľa Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. alebo podľa OSP č. 99/1963 Zb. nie je protiprávnym konaním v zmysle § 8 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.. (dokument q)

5) Podľa praxe Generálnej prokuratúry SR, ustanovenie § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z., podľa ktorého ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti, pritom ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci, vybavuje nasledovne. Nadriadený prokurátor pri opakovanom podnete poškodeného ignoruje dôkazy o tom, že vyšetrovateľ svojim uznesením zasiahol do občianskej cti a dobrej povesti a podnet zamietne. Poškodený podá trestné oznámenie na nadriadeného prokurátora. Prokuratúra trestné oznámenie preklasifikuje ako ďalší podnet a vo veci nekoná v zmysle uvedeného § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre.

6) Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu a vyjadrenia ústavného súdu je takýto výklad Zákona č. 514/2003 Z. z. „Zákon 514/2003 Z. z. a ani zákon č. 58/1969 Zb. nemal definíciu z ktorej možno vyvodiť kedy sa rozhodnutie má považovať za nezákonné. Právna teória tiež nehovorí o tom, kedy rozhodnutie treba považovať za nezákonné vo vzťahu k uvedeným dvom zákonom. Najviac pojem zákonnosť v administratívnom (správnom ) konaní je chápaná špecifickejší ako vo všeobecnosti ako vo všeobecnosti zákonnosť iných rozhodnutí vydaných napr. v trestnom konaní či v civilnom alebo obchodnom práve. V administratívnom (správnom) konaní sa zákonnosťou vo všeobecnosti rozumie súlad napadnutého správneho rozhodnutia s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Treba zdôrazniť, že aj z ustanovenia  § 250i odsek 3 zákona odsek 3 OSP vyplýva, že na záver o nezákonnosť nestačí len tvrdenie o nezákonnosti, ktorá vychádza len z porušenia procesného práva. Preto nezákonné rozhodnutie môže byť iba správne rozhodnutie pri ktorom sa tvrdí a zistí rozpor jeho obsahu s hmotným administratívnym  (správnym) právom.“

V praxi  sa nárok občana na náhradu škody zoberie týmto postupom. Správny orgán nepredloží súdu dôkazy o napadnutom rozsudku. Súd potom pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia zruší napadnuté rozhodnutie. Občan, ktorý sa obráti na súd so žalobou náhradou škody pre nezákonnosť rozhodnutie štátneho orgánu, súd žalobu v zmysle uvedeného, zamieta, pretože súd nemohol po obsahovej stránke rozhodnutie preskúmať.

Ako v skutočnosti porušujú súdy a prokuratúra základné ľudské práva občanov Slovenskej republiky možno zistiť aj pri preštudovaní týchto niekoľko rozhodnutí:

– Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 Cdo 80/2009 z 21. mája 2009

– Rozhodnutie Ústavného súdu SR číslo IV.US 354/09-13 zo dňa 8.10.2009

– Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica spis. zn. 13 Co/5/2010-205 zo dňa 9.02.2010- –

– Rozhodnutie Ústavného súdu SR číslo II. ÚS 218/2010-12 zo dňa 29.04.2010

– Rozhodnutie Ústavného súdu SR číslo III. ÚS 280/2012-13

– Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 Obdo 4/2011 zo dňa 28.februára 2012

– Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn . 5Obdo 39/2011 zo dňa 13.02.2012

– Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR číslo IV/1GPt 666/04- zo dňa 1.12.2005

– Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR číslo IV/1GPt 666/04-54  zo dňa 19.12.2011

– Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR číslo XV/2 Gn 155/12-31 zo dňa 16.07.2012

Na základe uvedeného, žiadam Národnú radu Slovenskej republiky, aby podala Ústavnému súdu SR, návrh na začatie konania vo veci súladu a výkladu právnych predpisov. Konkrétne týchto zákonov:

– ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku dovolaní a jeho výklad Najvyšším súdom SR

– § 25 odsek 2 zákona č. 38/1993 Z.z. a jeho výklad Ústavným súdom SR

– § 34 odsek 2  zákona č. 153/2001 Z. z. a jeho výklad Generálnou prokuratúrou SR

– § 29a zákona č. odsek 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a jeho výklad Generálnou prokuratúrou SR

– výklad zákona č. 514/2003 Z. z. a definíciu nezákonných rozhodnutí v správnom konaní,  
pretože súčasne znenie týchto zákonov a jeho výklad je v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.

Niektoré skutočnosti sú opísané na tejto adrese internetového odkazu:
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/298477/Oznamenie-korupcie.html

V rámci boje proti korupcií žiadam Národnú radu SR, aby venovala zvýšenú starostlivosť  občanom, ktorí sú poškodení pri realizácií kruhovej obrany zločinu, ktorú realizuje súdna moc a aby zjednala nápravu.

Myslím si, že sankcie z EU alebo OSN budú pre Slovenskú republiku horším riešením.

Podobnú petíciu som už raz podal Národnej rade Slovenskej republiky, ale Kancelária Národnej rady SR ju bezdôvodne odložila. Neviem načo je Vám Kancelária, keď k podnetom občanom sa správa negatívne a podnety nevyužíva v prospech občanov Slovenskej republiky.

S pozdravom „dodržiavaním ľudských práv k mieru vo svete“.

V Želovciach dňa 30. júla 2012

PS: Ak Vám záleží na tom, aby Slovenská republika dodržovala ľudské práva svojich občanov

podporte elektronickú petíciu na odkaze tu