ates

Slovák, ktorého okradol  zlodej s kufríkom úplatkov, po neúspešných pokusoch v
trestnom a občianskom súdnom konaní a po odmietnutej sťažnosti Ústavným súdom
Slovenskej republiky, obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Na
100% bol presvedčený, že zlodej nebude mať konexie na tomto súde. Podal sťažnosť
na Slovenskú republiku pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a práva na
účinný opravný prostriedok.
Dostal túto odpoveď:
„Vážený pán, potvrdzujem prijatie Vášho formulára zo dňa toho s prílohami. Týmto
Vás informujem, že dňa toho 2010 Európsky súd pre ľudské práva vo výbore
zloženom z troch sudcov ( mená) rozhodol vyhlásiť Vašu sťažnosť za neprijateľnú
podanú dňa toho a registrovanú pod hore uvedeným číslom, nakoľko nespĺňa
podmienky stanovené Dohovorom. Po zohľadnení všetkých dokumentov a informácií,
ktoré mal k dispozícii a posúdení namietaných skutočnosti v rámci svojej právomoci
Súd dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k porušeniu práv a slobôd zaručených
Dohovorom alebo protokolmi k nemu. Uvedené rozhodnutie je konečné a nie je voči
nemu prípustný žiadny opravný prostriedok či už pred Súdom (vrátene Veľkej
komory) alebo iným orgánom. Iste preto porozumiete, že kancelária Súdu Vám
nebude môcť poskytnúť ďalšie podrobnosti týkajúce sa prejednania sťažností vo
výbore zloženom z troch sudcov a ani viesť ďalšiu korešpondenciu týkajúcu sa
zmieneného rozhodnutia Súdu. Zo strany Súdu nedostanete žiadne ďalšie dokumenty
vzťahujúce sa k tejto veci. V súlade s inštrukciami Súdu bude príslušný spis
skartovaný po uplynutí jedného roka od dátumu rozhodnutia. Toto vyrozumenie bolo
vypracované v zmysle článku 53 ods. 2 Pravidiel Súdu. S úctou za súd zástupkyňa
tajomníka Sekcie.“

„To som ale dopadol“, povie si chudáčisko Slovák. „Okradnú ťa, zlodej výhra s tebou
spor. Nedovoláš sa spravodlivosti ani doma ani v Štrasburgu.“ Pritom veril, že vo
vyspelých demokraciách, ktoré sa podieľali na vzniku Európskej únie takáto
nespravodlivosť nemôže byť. Bolo mu z toho na vracanie. Zaťal sa a začal postupne
študovať všetky právne normy, ktoré mohli ovplyvniť rozhodovanie o jeho žalobe.
Dopátral sa k dieram v Občianskom súdnom poriadku a v zákone o Ústavnom súde
(viď predchádzajúce články Zodpovednosť a samospráva a Diery v zákonoch).
Nakoniec dospel k názoru, že ak by nebola diera v predpisoch, podľa ktorých sa riadi
Európsky súd pre ľudské práva, boli by prišli na diery v zákonoch  Slovenskej
republiky. Boli by prišli na to, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR sa nemožno
dovolať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodol prvostupňoví i odvolací súd
rovnako, hoci obidvaja pri rozhodovaní porušili zákon. Boli by prišli na to že
Občiansky súdny poriadok a Zákon o Ústavnom súde sú v nesúlade s Dohovorom.

Otázka na záver.

Prečo chudák takto dopadol?