ates

Podľa najnovšieho vydania svetového rebríčka vnímania korupcie Transparency International skončilo Slovensko na 66.mieste zo 183 hodnotených krajín. Je to piate najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie, kde horšie skončili Taliansko, Rumunsko, Grécko a Bulharsko. Podľa rebríčka, ktorý reflektuje prácu vlád z roku 2010, je z krajín V4 najlepšie Poľsko (41.miesto), potom Maďarsko (54.) a Česká republika (57.). Celkovo najčistejšími krajinami sú podľa rebríčka Nový Zéland, Dánsko a Fínsko. Naopak, najskorumpovanejšími sú Severná Kórea a Somálsko.

 

Najväčšou konkurenčnou nevýhodou v podnikaní na Slovensku je nízka vymožiteľnosť práva, ktorá v rebríčku Svetového ekonomického fóra, zo 144 hodnotených krajín zaradilo  Slovensko na 140. miesto.

Taktiež každý politik, ba aj občan vie, že najväčšími problemami Slovensku je vysoká korupcia a nefunkčná justícia.

Takmer vo všetkých volebných programov politických strán a kandidátov na prezidenta sú opatrenia na zníženie miery korupcie a na zlepšenie vymožiteľnosti práva. Takmer každá vláda si do programového vyhlásenia vlády dáva ten istý cieľ. Po čase sa zisťuje, že miera korupcie stúpa a vymožiteľnosť práva klesá.

PREČO ?

Pretože naši politici, ústavní činitelia nechcú vedieť skutočnú príčinu tohoto stavu a hrajú pred občanmi hru na „slepú bábu“. Ústavné orgány všetky podnety a petície občanov, ktoré poukazujú na príčiny vysokej miery korupcie a nízkej vymožiteľnosti práva odkladajú ako nedôvodné, alebo zoberú na vedomie, bez ďalších opatrení.

Základnou príčinou tohoto stavu bolo znefunkčnenie nášho právneho systému, ktoré sa začalo ešte pred prvými slobodnými voľbami, keď vo Federálnom zhromaždení ČSFR sedeli komunisti a kooptovaní disidenti. Podrobnosti o znefunkčnení právneho systému som opísal v podnete adresovanom Generálnemu prokurátorovi SR a je na tomto odkaze:

http://blog.sme.sk/blog/19766/344709/podnetgpzlocin.pdf

Ďalšou príčinou je skutočnosť, že ani jeden ústavný činiteľ neplní sľub, ktorý zložil predtým, ako sa stal ústavným činiteľom.  Ústavu potrebujú iba pre svoje práva, ale pre povinnosti je pre nich zdrapom papiera a korupciu vo svojom okolí tolerujú.

Každá spoločnosť hrá zápas podľa pravidiel.

Ústavní činitelia sú rozhodcami, či občania hrajú podľa pravidiel – ústavy. Ten kto poruší pravidla fauluje, alebo nedovolene hrá. Korumpovanie je faul, na vylúčenie z hry, ale naši rozhodcovia to prehliadajú.

Hlavný rozhodca – prezident dozerá na to, ako hrajú ústavní činitelia a ústavné orgány. Ak za cele funkčne obdobie neodpíska jeden faul, tak je tam iba na parádu.

Na takúto hru sa veľmi zle pozerá.

Z uvedeného stavu možno predpokladať, že všetci naši ústavní činitelia šijú do jedného vreca.