Hore uvedená skutočnosť dokazuje to, že nemáme verejných činiteľov, ale banánových, ktorí si tu vytvorili „banánovú republiku“ a väčšina občanov má preto „banánové práva“.
Za „banánové práva“ možno považovať také práva, ktoré sú zakotvené v našej Ústave, ale štát ich väčšine občanom porušuje. Práva garantuje iba vyvoleným. Ako je to teda s niektorými právami, ktoré máme zakotvené v našej Ústave.
Článok 20
Štát väčšine občanov porušuje právo vlastniť majetok.
Štát neochránil majetok väčšiny občanov, pretože vykradnutím – vytunelovaním:
– majetku štátu, väčšina občanov prišla o svoj podiel na štátnom majetku.
– investičných fondov, väčšine majiteľov akcií týchto investičných fondov, sa znehodnotili ich akcie, ktoré získali v 1. vlne kupónovej privatizácie.
– družstiev, väčšine majiteľov majetkových podielov došlo k znehodnoteniu ich majetkových podielov v družstve.
– nebankových subjektov, väčšine majiteľom došlo k znehodnoteniu ich vkladov.
Naproti tomu , majetok nadobudnutý v rozpore so zákonov, bol chránený štátom.
Článok 27
Petičné právo sa všetkým občanom nezaručuje.
Každý nemá právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.
Článok 30
Väčšina občanov nemajú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Členovia vládnych strán boli a sú uprednostnení vo funkciách v štátnej správe.
Zákon o štátnej službe, ktorý to zamedzoval, bol zrušený.
Článok 35
Všetci občania nemajú právo na prácu.
Štát:
– sa svojou nečinnosťou podieľal na rozkrádaní – tunelovaní štátnych podnikov a družstiev a tak prišlo o prácu státisíce občanov
– diskriminoval sektor poľnohospodárstve, pretože im nevytvoril také podmienky, ako majú farmári v Západnej Európe.
– vytvoril také daňovo- odvodové podmienky pre zamestnávateľov a živnostníkov, že zamestnávanie občanov je pre nich trestom, pretože musia priebežne platiť vysoké odvody za zamestnancov.
Článok 36
Väčšina občanov nemá právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,
Štát tu vytvorili podmienky na nedôstojnú životnú úroveň pre väčšinu občanov.
Článok .39
Väčšina občanov nemá na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Pri tvorbe a rozdelení prostriedkov Sociálnej poisťovne štát:
– oslobodil právnické osoby od platenia zo zisku do Sociálnej poisťovne, pritom živnostník platí zo zisku 33,15% do SP
– odčerpal prostriedky zo Sociálnej poisťovne zavedením druhého dôchodkového piliera.
– pri výpočte výšky dôchodku nezohľadnil sociálny a solidárny princíp.
Výsledkom politiky štátu v sociálnej oblastí je to, že väčšina občanov nemá primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Článok 40
Každý nemá právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia nemajú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Pri tvorba a rozdelenie prostriedkov Zdravotného poistenia štát:
– oslobodil od platenia zo zisku na Zdravotné poistenie právnické subjekty; živnostník zo zisku 14% zaplatí Zdravotnej poisťovni
– čiastočnou privatizáciou v sektore zdravotníctva, vytvoril čierne diery v jeho systéme, cez ktoré sa tratia finančné prostriedky určené na uvedenú oblasť, keď súkromný sektor v zdravotníctve dosahuje zisky, štátny sektor dosahuje stratu a štátny úradník províziu
Výsledkom politiky štátu v sektore zdravotníctva je, že občania dvakrát platia na zdravotnú starostlivosť a to pri platení zdravotného poistenia a pri doplácaní za lieky zdravotné úkony.
Článok.42
(2) Občania nemajú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách, pretože systém v školstve likviduje nadaných študentov.
Článok 46
Každý sa nemôže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pretože novelizoval zákony tak, aby toto právo nemohli využiť všetci občania.
V justícii štát:
– dal imunitu sudcom pri rozhodovaní, preto sudcovia nepodliehajú trestnému zákonu a aj keď úmyselne pripravia občana o majetok, nie sú za to stíhaný.
– cez vytvorené právne medzery vytvoril dva režimy práce justície. Normálny režim, kde sa nevyužívajú právne medzery. Ten platí pre väčšinu občanov. Druhý režim justície, pri ktorom sa využívajú právne medzery, ten sa využíva vtedy ak účastníkov konania je nečestný verejný činiteľov alebo jeho sponzor alebo jeho prisluhovač. Tento režim možno nazvať aj korupčným.
– vyhláškou advokátom zabezpečil príjem, za každú započatú hodinu vo výške cca 110 Eur, alebo za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty sporu. Pri spore v hodnote 33.194 Eur je tarifná odmena za jeden právny úkon je 486 Eur. Za každú účasť na pojednávaní tak dostane advokát navrhovateľa a advokát odporcu po 486 Eur. Pojednávanie trvá spravidla pol hodinu. Ak sudca v súdnom spore vykoná osem pojednávaní, advokáti si v takomto spore zarobia po 4.860 Eur. Pri takejto odmene sa radi podelia so sudcom, za zbytočný počet vykonaných súdnych pojednávaní.
Uvedené skutočnosti sa podieľajú v hlavnej miere na nízkej vymožiteľnosti práva.
Ústava je základným kameňom právneho štátu. Verejní činitelia v tomto vzťahu zastupujú štát, preto pri vykonávaní funkcie verejného činiteľa, by mala byť pre nich Ústava SR „svätým písmom“.
Hore uvedená skutočnosť dokazuje to, že nemáme verejných činiteľov, ale banánových, ktorí si tu vytvorili „banánovú republiku“ a väčšina občanov má preto „banánové práva“.
Kto nie je spokojný s týmto stavom, môže proti tomu takto bojovať:
– podpísaním tejto „PETÍCIE“
– zdieľaním tejto petície v skupine „TÁ petícia“
– protestovanim cez túto „UDALOSŤ“