ates

Ponukám Vám možnosť, zahrať sa na sudcu. Nebojte sa, prípad je jednoduchý a na správne rozhodnutie stačí, ak ovládate matematiku zo základnej školy. To iba pre naše súdy je to komplikovaný prípad, na ktorom sa poriadne nadreli, a zabralo im to až sedem rokov. Sud prvého stupňa pojednával13 krát, odvolací súd dvakrát, dovolací a ústavný súd po jeden krát. Spolu kauzou sa zaoberali 10 sudcovia, štyria vyšetrovatelia a štyria prokurátori. Kauza je opísaná v Sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorú mám pripravenú v slovenčine. Potreboval by som ju poslať v angličtine, lebo sa môže stať, že ju tam budú prejedávať s iným obsahom.

Opis skutočnosti:

Justícia Slovenskej republiky porušuje základné ľudské práva občanov Slovenskej republiky, ktorí sa na ňu obrátili po tom, ako ich poškodili bohatí zlodeji. Tieto práva justícia porušuje cez právne medzery v zákonoch Slovenskej republiky a cez nesprávny výklad zákonov.
Z uvedeného možno konštatovať, že zákony podľa ktorých rozhodujú súdy Slovenskej republiky, sú v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky, s Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd, s Chartou základných práv a slobôd a s Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

V mojom prípade justícia porušila moje základne práva a slobody cez tieto právne medzery:

1/ Podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil do doby, kým nenadobudol účinnosť zákon č.519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok, bolo prípustne podať sťažnosť proti všetkým rozhodnutiam, v ktorých bol v konaní alebo pri rozhodovaní porušený zákon. Podľa Občianskeho súdneho poriadku platného po nadobudnutí účinnosti zákona č. 519/1991 Zb. takáto možnosť už neplatí pre všetky rozhodnutia, v ktorých bol v konaní alebo pri rozhodovaní porušený zákon. Zákonom č. 519/1991 Zb. sa zmenili ustanovenia tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (sťažnosť pre porušenie zákona) nahradili včítane označenia tejto hlavy novým znením o dovolaní. Podľa výkladu ustanovení o dovolaní Najvyšším súdom SR, dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ak odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vrozhodnutí nepripustil možnosť podania dovolania, hoci v konaní a pri rozhodovaní bol porušený zákon. Takéto dovolania Najvyšší súd SR odmieta ako neprípustné. (dokument n)

2/ Podľa § 25 odsek 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ktorý platil do doby, kým tento zákon nebol zmenený zákonom č. 293/1995, Ústavný súd SR mohol odmietnuť sťažnosti, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.Podľa zákona č. 38/1993 Z. z. platného po nadobudnutí účinnosti zákona č. 293/1995 Z. z., môže Ústavný súd SR odmietnuť aj také sťažnosti, o ktorých si myslí, že sú zjavne neopodstatnené, hoci boli sťažovateľovi porušené práva. (dokument p)

3/ Podľa § 29a odsek 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií. Trestné oznámenia, ktoré podajú poškodení na sudcov, Generálna prokuratúra SR odmieta, pretože podľa ich výkladu za rozhodovanie sudcov nie je možné ich stíhať a ich konanie podľa Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. alebo podľa OSP č. 99/1963 Zb. nie je protiprávnym konaním v zmysle § 8 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.. (dokument q)

 

Takáto absolútna voľnosť a beztrestnosť sudcov umožňuje, že môžu každý spor rozhodnúť podľa toho, ktorá strana sporu im poskytne väčší úplatok. Stačí dohoda medzi odvolacím súdom a súdom prvého stupňa. Vo svojich rozhodnutiach môžu aj nesprávne spočítať istiny, ktorú priznali, neplatí pre nich judikatúra SR, ani komunitárne právo EU. V Slovenskej republike sa nenájde súd, ktorý takýto nedostatok rozhodnutia súdu napraví.

 

Takýmto spôsobom justícia Slovenskej republiky porušila moje práva po tom, ako som ju požiadal, aby zabezpečila ochranu môjho majetku.

 

Pretože dlžník povinného odmietol splniť to, čo mu určoval Exekučný príkaz č. EX 259/2001-49 z 22.12.2002 (dokument a), podal som na Okresný súd vo Veľkom Krtíši dňa 10.11.2006 Poddlžnícku žalobu na zaplatenie 1,404.247,-Sk (46.612,46 Eur),s príslušenstvom proti žalovanému Agrochemický podnik, s.r.o. Veľký Krtíš (dokument b).

Na súde žalovaný tvrdil, že výška exekvovaného podielu je vyššia, ako bola výška vyrovnacieho podielu povinného, preto súd prizval súdneho znalca. Súdna znalkyňa Ing. Helena Bullová vypracovala Znalecký posudok č. 5/2008 zo dňa 21.5.2008 (dokument c), ktorý preukázal, že tvrdenie žalovaného je nepravdivé, pretože výška vyrovnacieho podielu povinného v spoločnosti žalovaného je suma 1,985.807,- Sk (65.916,72 Eur) a je vyššia ako výška exekúcie uvedená v exekučnom príkaze.

Následne Okresný súd vo Veľkom Krtíši vydal rozsudok č.k. 6Cb 90/06-293 zo dňa 29.9.2009 (dokument d), v ktorom mi priznal celú istinu, ale nepriznal mi v rozpore so zákonom a judikatúrou, úroky z omeškania.

Proti časti rozsudku, proti nepriznaniu úrokov z omeškania som podal Odvolanie zo dňa 9.02.2009 (dokument e). Proti rozsudku sa odvolal aj žalovaný a zobral si nového právneho zástupcu, ktorý založil obranu žalovaného na právnych medzerách v zákonoch Slovenskej republiky. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 41Cbo/93/2009 zo dňa 14.10.2009(dokument f) zrušil rozsudok vec vrátil okresného súdu na ďalšie konane. V odôvodnení rozsudku šalamúnsky nespochybnil správnosť rozhodnutia, ale iba uviedol, že súd sa dôkladne nezaoberal obranou žalovaného a pri úrokov z omeškania bol rozsudok nepreskúmateľný.

Okresný súd Veľký Krtíš sa potom otočil k svojmu prvému rozhodnutie o 180 stupňov a vydal v rozpore so znaleckým posudkom, v rozpore s judikatúrou, Rozsudok č.k. 6Cb 90/06-364 zo dňa 18.03.2010 (dokument g ), ktorom mi priznal iba časť istiny. Nepriznal mi príslušenstvo k istine a to úroky z omeškania a trovy konania.

Proti časti rozsudku som podal Odvolanie zo dňa 31.03.2010 (dokument h)

Krajský súd v Banskej Bystrici v rozpore so zákonom a dôkazmi, Rozsudkom č.k.: 41Cob/164/2010 zo dňa 13.04.2011 (dokument i) zmenil rozsudok okresného súdu vo výške istiny. V ostatnom potvrdil rozsudok okresného súdu.

Pretože výpočet priznanej istiny (žalovaná istina znížená o trovy exekúcie) bol nesprávny, tak som podal Návrh na opravu rozsudku zo dňa 25.05.2011 (dokument j). Taktiež som podal Námietku zaujatosti senátu krajského súdu zo dňa 26.05.2011 (dokument k).Krajský súd v Banskej Bystrici mi poslal Oznámenie pod číslom 41Cob/164/2010 zo dňa 10.01.2012(dokument l), v ktorom mi oznámil, nie je dôvod na vydanie opravného rozhodnutia a na podanú námietku zaujatosti neprihliadol.

Proti rozsudku Krajského súdu som podal Dovolanie zo dňa 7.06.2011 (dokument m). Najvyšší súd Slovenskej republiky využil uvedenú právnu medzeru a Uznesením č.k. 5Obdo 39/2011 zo dňa 13.02.2012 (dokument n) mi dovolanie odmietol. Obsahovou stránkou žaloby sa nezaoberal.

Následne som podal Sťažnosť zo dňa 27.marca 2012 (dokument o) na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky sa kardinálnou otázkou nesprávneho spočítania priznanej istiny nezaoberal. Využil právnu medzeru a moju sťažnosť odmietol Uznesením III. ÚS 280/2012-13 zo dňa 19. júna 2012 (dokument p), ako zjavne neopodstatnenú. Pritom sa stotožnil s názorom súdu vo veci nepriznania úrokov z omeškania, ktoré bol absolútne nesprávny.

Pretože sudcovia nesprávne spočítali nárok, ktorý mi priznali a odmietli to opraviť, podal som na nich trestné oznámenie. Nakoniec Generálny prokurátor SR mi listom číslo XV/2 Gn 155 zo dňa 16. Júla 2012 (dokument q) môj podnet odmietol z dôvodu, že sudcov nemožno stíhať.

Uvedeným konaním justície Slovenskej republiky mi bola spôsobená majetková a nemajetková ujma v hodnote cca 100 tisíc EUR.
Nakoľko som vyčerpal všetky možnosti nápravy v Slovenskej republike, obraciam sa so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

 

Opis namietaných porušení Dohovoru

a/ Namietam porušenie článku 6 ods.1 Dohovoru, ktorý znie: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.“

 

Slovenská republika porušila toto právo, keď nesprávne vypočítala priznanú istinu, túto chybu odmietla opraviť, rozhodla v rozpore s judikatúrou SR a komunitárnym právom Európskej únie.

Podľa Občianskeho zákonníka č. 40/164 Zb. § 517 odsek 1 „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Odsek 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“.

Slovenská republika nerešpektovala § 517 Občianskeho zákonníka, doterajšiu súdne rozhodnutia a komunitárne právo EÚ, keď mi nepriznala úroky z omeškania.

 

b) Namietam porušenie Článku 13 Dohovoru a to Právo na účinný opravný prostriedok „Každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa odmietli moje podnety odmietli a skutočnosť skutočnosť, že súd nesprávne spočítal priznanú istinu, rozhodol v rozpore s judikatúrou SR a komunitárnym právom EÚ.

 

c) Namietam porušenie Článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to Ochrana majetku podľa ktorého: „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.“

Slovenská republika v rozpore s týmto článkom ma zbavila majetku a to vlastníctva celej pohľadávky a jej príslušenstva, ktorý mi bol priznaný právoplatným rozhodnutím súdu.

 

PS: Ak nie ste ľahostajní k takýmto praktikam súdov, podporte túto online petíciu.