ates

Po invázii vojsk v auguste 1968 sme vedeli, že nepriateľ je ten, ktorý nám bral základné práva a nedovoľoval nám budovať socializmus s ľudskou tvárou.

V novembri 1989 sme vedeli, že naším nepriateľom je ten, ktorý nám bráni v našich základných právach a slobodách.

Teraz znovu pomaly zisťujeme, kto je naším nepriateľom, ktorý nám berie prácu, sociálne istoty a náš majetok.

Väčšina z nás v roku 1989 vyšla do ulíc proti neslobode, proti totalite vedenia komunistov, pre nedostatok tovarov a za vyššiu životnú úroveň. Po našich protestoch vláda a parlament odstúpili. Justícia však zostala pri moci. Nedobrovoľná zmluva s diablom im skončila. Po prevrate dobrovoľne pristúpili novú zmluvu s diablom. Zvolili sme si svojich zástupcov cez voľbu politických strán. Pri privatizácií majetku naši zvolení zástupcovia a niektorí podnikatelia dospeli k tomu, že politická strana je výborným podnikateľským nápadom. Biznis, z ktorého netreba platiť žiadne dane. Politici spolu s justíciou poplatnou minulému režimu, so straníckymi doktormi práv si tu vytvorili raj a občanom uberali z ich základných práv a slobôd. Robili to cez legislatívu, cez prijaté zákony a cez zmeny v zákonoch. Už v roku 1991 navrhli a schválili dieru v občianskom súdnom poriadku. Nasledovalo množstvo dier v zákonoch, korupčných zákony so slovkom „môže“, zákonoch, ktorými sa justícia priklincovala k svojim stoličkám, zákonoch, ktorými si nadelila nenáležité výhody a zákonoch, ktorými si pre seba a bohatých zlodejov zabezpečila beztrestnosť.

Miesto demokracie, tu vybudovala totalitu koaličných politických strán, ktorá sa každé štyri roky menila. Riadiace funkcie v štátnej správe neobsadili odborníci, ale nominanti koalície politických strán z miestnych, z okresných, z krajských a celoslovenských štruktúr politických strán. Nominanti boli povďační za funkcie, preto sa k vedeniu strany správali presne tak, ako sa správali nižšie zložky k ústrednému výboru komunistickej strany. Kým sa štátni úradníci zorientovali vo svojich funkciách, boli pre občanov bremenom, nie pomocou. Bolo to horšie, ako vtedy, keď bola pri moci iba jediná strana, ktorá mala dlhodobo kadrovú politiku. Aj tu  však nepohodlní odborníci nemali šancu riadiť štát a štátne podniky.Zvolení zástupcovia  prijali množstvo rozhodujúcich zákonov, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR. Čim porušili svoj poslanecký sľub. Vláda a ministerstva, v rámci výkonnej moci, vykonali množstvo aktov v neprospech občanov a tiež  v rozpore s našou Ústavou SR, čím porušili svoj sľub.Justícia vydala množstvo rozhodnutí v rozpore s Ústavou SR, čím porušili svoj sľub..  Počas 22 rokoch vlády totalitných strán, došli mnohí občania o majetok (vklady, akcie) po protiprávnom konaní bohatých zlodejov. Počas tohto obdobia sa nenašiel jediný ústavný činiteľ, ktorý by pohol prstom proti týmto bohatým zlodejom. Skôr naopak.

Kto je teda nepriateľom občanov Slovenska?Je to ústavný činiteľ v parlamente, vo vláde a v súdnej moci pretože konal v neprospech občana a tým porušil Ústavu Slovenskej republiky.

Ústava je zmluva medzi občanmi, kde štát zastupujú ústavní činitelia. Preto nie je možné, aby ústavný činiteľ aj nevedome porušil ústavu a svoj sľub.