ates

Pred 22 rokmi väčšina z nás chcela zmenu. Chcela slobodu, lepší život v
spravodlivejšej spoločnosti.

Po 22 rokoch väčšina z nás  dospela k názoru, že má relatívnu slobodu, ale nemá lepší život a spoločnosť je ďaleko nespravodlivejšia, ako pred zmenou.

Prečo sme tak dopadli?

Preto, lebo pred 22 rokmi sme získali iba ideály slobody, nie demokraciu. Na to aby mohla fungovať v novom režime demokracia, musia sa v prechodnom období vybudovať jej základy pod piliere moci. Musia sa popretŕhať väzby so starým režimom a musia sa vybudovať mechanizmy na kontrolu zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Toto sa musí robiť pod prísnou kontrolou.

Toto naši zvolení zástupcovia riadne neurobili. Nevytvorili kontrolné mechanizmy.
Súdna moc poplatná bývalému režimu, ostala v starej zostave. Naša demokracia po prvých slobodných voľbách začala krívať na jednu nohu – súdnu moc. Od krivej nohy ochoreli ďalšie dve nohy – zákonodarná a výkonná moc.

Miesto budovania základov demokracie, parlament a vláda sa sústredili iba na
privatizáciu štátneho majetku. Začali budovať vrstvu domácich kapitalistov z radov svojich známych. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 sa začali vytvárať diery v zákonoch.

Bola umelo vytvorená diera aj v Občianskom súdnom poriadku. Na základe tejto diery sa dal vyhrať nielen každý súdny spor, ale nehrozilo, že zlodeji s bielym golierom budú musieť vrátiť štátu nakradnutý majetok. Tak sa miesto demokracie vytvorila partokracia nepriamo podporovaná skorumpovanou súdnou mocou.
V spoločnosti skutočne vládne  ten, v prospech koho sa prijímajú zákony. Neprijali zákony v prospech väčšiny obyvateľov, v prospech dôchodcov, v prospech učiteľov
atď…

Prijali sa zákony v prospech doktorov práv, poslancov a bohatých zlodejov

Čo s tým?

V demokracii je osud spoločnosti v rukách väčšiny. Ak však táto väčšina je mlčiaca, tak je v rukách volených zástupcov. Každá moc, ktorá sa nekontroluje býva zneužitá.
Nesmieme byť mlčiaca spoločnosť. Stačí, ak sa budeme správať podľa našej ústavy.

Čo ďalej?

Skoro všetky parlamentné strany, alebo poslanci tú boli po celý ten čas. Ako môžu  títo, akože profesionálni poslanci, ešte osloviť voliča, ktorý vidí, počuje a cíti.

Osloviť môžu iba tých, ktorí chcú zakonzervovať súčasný stav v spoločností. Ktorí poberajú výhody zo straníckeho štátu a ťažia z bordelu v súdnej moci.

Preto by sme mali začať najprv u seba a u svojho okolia.