ates

Čas sú peniaze.

Platí nielen pre podnikateľov a poškodených, ale aj pre justíciu.
Podľa výsledkov štúdie Svetovej banky „Doing Business 2011“4, zameranej na
objektívne meranie právnej úpravy pre malé a stredné podniky  a ich
vymožiteľnosťou v 183 štátoch sveta, dosiahnu malé a stredne podniky v Slovenskej
republike vymoženie zmluvného záväzku v priemere až za 565 dní, čo stačilo na 71.
miesto v celkovom hodnotení krajín. Nehodnotí sa tu však koľko prostriedkov
daňových poplatníkov stojí toto vymoženie.
V predchádzajúcich článkov som opísal ako postupovala justícia pri obeti
zlodeja s kufríkom úplatkov. Teraz budem hodnotiť postup justície z pohľadu
vymožiteľnosti práva a (ne)efektívností práce justície. V roku 1998 došlo k porušeniu
práv obete zlodeja,. Doteraz justícia neobnovila jej porušené práva. V roku 1999 obeť
podala trestne oznámenie. Do vyšetrovania boli zapojení až šiesti vyšetrovatelia a
Inšpekcia Ministerstva vnútra SR, ktorá musela dať disciplinárne konanie jedného
vyšetrovateľa. Dvakrát bolo oznámenie obeti odložené. Po vznesení obvinenia vo veci
trestného činu sprenevery, bola trestné stíhanie dvakrát zastavené. Po vznesení
trestného obvinenie vo veci poškodzovanie veriteľa, bolo trestné stíhanie zastavené. 
Ďalej do procesu vyšetrovania bola zapojené dve okresné prokuratúry, krajská
prokuratúra a Generálna prokuratúra. Doteraz Generálna prokuratúra SR neobnovila
obeti právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti.
V občianskom súdnom konaní obeť podala tieto návrhy:.
1/Návrh zo dňa 29.6.1998 na zrušenie uznesenia Valného zhromaždenia, v
ktorom jej bola odúčtovaná pôžička, v ktorom jej bol vydaný zákaz vstupu do
spoločnosti a k informáciám o spoločnosti a v ktorom bola vylúčená so spoločnosti.
Súd návrh jej zamietol, najprv pre chybný petit návrhu a potom pre prekluzívnu
lehotu, ktorú počítal od doby konania zhromaždenia a nie od doby, kedy sa obeť
dozvedela o prijatom uznesení. Odvolací súd dovolanie potvrdil, keď nesprávne
vypočítal čas doručenia zápisnice zo zhromaždenia. Generálna prokuratúra SR jej
podnet na podanie mimoriadneho dovolania odmietla.
2/ Platobný rozkaz na  750 000,- Sk s prísl zo dňa 13.1.1999. Voči platobnému
rozkazu bol podaný odpor. V dobe trvania sporu zlodej s kufríkom úplatkov za
pomoci manželky a bieleho koňa, vytuneloval firmu, ktorá mala zaplatiť dlh obeti.
Súd po troch rokov nárok obeti priznal. Voči firme, ktorá mu mala zaplatiť v tom čase
už boli zastavené exekúcie pre jej nemajetnosť.
3/ Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 20.6.2002 a to
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bola obeť okradnutá. Po zbytočnom odročovaní
pojednávania a zbytočne nariadených pojednávaniach súd návrh zamietol. Ako to
ďalej dopadlo, je uvedené v mojich článkov.
4/ Žalobu na náhradu škody spôsobenú fyzickými osobami porušením právnej
povinnosti zo dňa 24.5.2005 o zaplatenie 750.000,- S príslušenstvom, ktoré obeť
žiadala zaplatiť od bývalých konateľov vytunelovanej spoločnosti. Na súde prvého
stupňa sa úž vystriedali piati sudcovia. O prieťahov v konaní rozhodol už aj Ústavný
súd SR. Žaloba bola zamietnutá. V súčasnosti je spor na odvolacom súde.

Z uvedeného vyplýva, že justícia doteraz  ani po 13 rokov neobnovila práva obete.
Justícia musela vykonať mnoho úkonov, lebo obeť nebola okradnutá obyčajným
zlodejom, ale zlodejom s kufríkom úplatkov. A kto tieto všetky úkony justície zaplatí?
No predsa my, daňoví poplatníci.
Rada na záver: Ak  justícia nechce šafáriť s prostriedkami daňových poplatníkov,
musí skorej obnoviť práva poškodenému  a nesmie nechať  zlodeja s kufríkom
úplatkov beztrestne behať po slobode.