Podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného do konca roka 1992 bolo prípustne
podať sťažnosť proti všetkým rozhodnutiam, v ktorých bol v konaní alebo pri
rozhodovaní porušený zákon. Podľa Občianskeho súdneho poriadku, účinného od
1.1.1993, kedy vznikla aj Slovenská republika, takáto možnosť už neplatila pre všetky
rozhodnutia, v ktorých bol v konaní alebo pri rozhodovaní porušený zákon. Novelou
zákona a ustanovenia tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (sťažnosť pre
porušenie zákona) nahradili včítane označenia tejto hlavy novým znením o dovolaní.
Podľa výkladu ustanovení o dovolaní Najvyšším súdom SR, dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ak odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa a v rozhodnutí nepripustil možnosť podania dovolania, hoci v
konaní a pri rozhodovaní bol porušený zákon. Takéto dovolania Najvyšší súd SR
odmieta ako neprípustné.
Táto diera v Občianskom súdnom poriadku spôsobila to, že obeti zlodeja s
kufríkom úplatkov boli v súdnom konaní porušené jeho základne ľudské pravá a
slobody.
Po zamietnutí žaloby odvolacím súdom podala obeť zlodeja Dovolanie na Najvyšší
súd SR. Najvyšší súd jej Dovolanie odmietol, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol:
„Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie odmietol podľa § 243b ods.5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Riadiac sa
právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal.“
Obeť zlodeja nechápavo krútila hlavou. Číta Ústavu SR článok 145 odsek 4 o tom
ako Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: „Sľubujem na
svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať
podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“
Obeť pátra po príčinách uvedeného stavu. Zisťuje, že novelou zákona 519/1991, bol
zmenený Občiansky súdny poriadok Novými ustanoveniami o možností podania
dovolania, bola vyradená tá skupina poškodených, ktorých rovnako úmyselne
poškodil prvostupňový a odvolací súd, keď pri rozhodovaní o ich právach a
povinnostiach porušili zákony tejto republiky.
Následne pochopil prečo zlodej s kufríkom úplatkov, dokáže vyhrať všetky súdne
spory. Pochopil, prečo sa mu advokáti odporcu do oči smejú. Pochopil koho vlastne
obhajujú súdy. Pochopil prečo za podvody v privatizácií nebol nikto odsúdený.
Pochopil ako vzniklo bohatstvo niektorých občanov.
O tejto diere v Občianskom súdnom poriadku nemá informácií iba obeť zlodeja bez
právnického vzdelania…
Otázka na záver:
Prečo o tom neskorumpovaní doktori práv mlčia?
Presne tak! ...
Možno je to tým, že už niet neskorumpovaných... ...
Celá debata | RSS tejto debaty