ates

Po druhej svetovej vojne väčšina obyvateľov krajín, zasiahnutých týmto konfliktom, pocítila a obludnosť vojny a pochopila, že ľudské práva a slobody musia byť na svete prvoradé.

Na III. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov (OSN) vo forme rezolúcie číslo 217 (III) dňa 10. decembra 1948. bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv (Charta ľudských práv) 
Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo túto Všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako spoločný cieľ pre všetky národy a všetky štáty za tým účelom, aby každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli, usiloval sa vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto právam a slobodám a zabezpečiť postupnými vnútroštátnymi a medzinárodnými opatreniami ich všeobecné a účinné uznávanie a zachovávanie tak medzi ľudom samým členských štátov, ako aj medzi ľudom území, ktoré sú pod ich právomocou.

Po čase špekulanti tohto sveta prišli na to, že cez chartu ľudských práv sa dá dobre zbohatnúť. Stačí ak ľudom poskytnú slobodu a nejaké bezvýznamné práva. Pre seba a  svojich vyvolených kompletnú Chartu ľudských práv.

Aby zakryli to, že všetky práva budú mať iba oni a ich vyvolený urobili z ľudských práv a základných slobôd celosvetové divadlo, ktoré trvá dodnes. O hercov v tomto divadle nie je núdza, kto by nechcel many, alebo judášsky groš.

Za polstoročie títo špekulanti vyrabovali a zotročili mnohé krajiny a ožobračili väčšinu obyvateľov tejto planéty.
Ako sa cez ľudské práva vedú vojny dobré poznáme.

Ako však funguje to, že ľudské práva sú iba pre špekulantov a ich vyvolených. to pozná ten, čo to pocítil na vlastnej koži.

Práva, ktoré chcú špekulanti aby sa beztrestne porušovali v danom štáte robia cez volených zástupcov a ústavných činiteľov. Tí potom prijímajú zákony v rozpore s Ústavou a medzinárodnými dohovormi a stavajú sa ich vyvolenými.

Ako to skutočnosti chodí poukážem na vlastnom príklade. V článku Justičná fraška, ktorý nájdete „TU“, som poukázal, ako to chodí na Slovensku.

Potom ako mi Ústavný súd SR odmietol sťažnosť a nezaoberal sa námietkou, že súdy mi zle spočítali priznanú istinu a pripravili na o majetok, obrátil som sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu so „SŤAŽNOSŤOU“ Európsky súd pre ľudské práva mi „LISTOM“ zo dňa 20. septembra 2012 oznámil, že Súd v konaní pred samosudkyňou rozhodol vyhlásiť túto sťažnosť za neprijateľnú. Ďalej mi oznámil, že Súd dospel k záveru, že podmienky prijateľnosti stanovené v článkoch 34 a 34 Dohovoru neboli splnené.

Podľa článku 35 Dohovoru odsek 3. Súd vyhlási za neprijateľnú každú individuálnu sťažnosť predloženú podľa článku 34, ak dospeje k záveru, že a) sťažnosť je nezlučiteľná s ustanoveniami dohovoru alebo jeho protokolov, je zjavne nepodložená alebo je zneužitím práva podať sťažnosť; alebo

b) sťažovateľ neutrpel podstatnú ujmu s výnimkou prípadov, keď dodržiavanie ľudských práv zaručených dohovorom a jeho protokolmi vyžaduje preskúmanie podstaty sťažnosti, a za predpokladu, že žiaden prípad nemôže byť odmietnutý z uvedeného dôvodu, ak nebol riadne preskúmaný domácim súdom.
Ani jeden domáci súd nepreskúmal to, že výpočet priznanej istiny je nesprávny.
Z uvedeného vyplýva, že v zmysle článku 35 odsek 3 písm. b) Dohovoru bol Európsky súd pre ľudské práva nesmel moju sťažnosť odmietnuť. 
Neuspel som v ľudských právach, pretože nepatrím do skupiny vyvolených ako zlodej s kufríkom úplatkov, ktorý ma tiež okradol. Počítač, ktorý vybavuje sťažnosti nemal pri mojom mene zadefinované že som vyvolený.
Úroveň ľudských práv je nepriamo závislá od korupcie. Pri korupcií mala skupiny ľudí okráda väčšinu obyvateľov. Väčšine sa porušujú ľudské práva. Ak poznáme v danej krajine úroveň korupcie poznáme tak aj úroveň ľudských práv.