Kam patrí Slovensko

1. septembra 2013, Štefan Štefanides, Záchrana Slovenska

Väčšinou býva pravidlom, že vyspelá spoločnosť sa učí na chybách druhých, neskúsená spoločnosť sa učí na vlastných chybách a tá nepoučiteľná spoločnosť robí stále tie isté chyby.

Svet už dvesto rokov hrá sa na falošnú demokraciu, na slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Vyspelé krajiny vedia o tejto hre, preto túto hru hrajú iba navonok, ale domu hrajú tak, že najmúdrejší členovia spoločnosti spravujú krajinu. Spravujú ju tak, aby z hry na falošnú demokraciu mali čo najväčší prínos.

Ešte v minulom storočí túto hru našich politikov opisovali naši predkovia.

Janko Jesenky už 21. novembra 1928 nám o tom napísal.

Pred voľbami“

Jak sa kolú! Jak sa rýpu!

Lámu hlavy! Tlčú kosti!

Bez svedomia, taktu, vtipu

stúpajú do poctivosti!

 

Letia zdrapy. Letia chlpy.

Každá strana zneuctená.

Ako voliť? Národ hlúpy

poctivej už strany nemá.

 

17. júla 1929 to boli

Demokratické voľby“

V tých voľbách demokratických

je predsa čosi novô,

a to je, že hlas národ má

a vyvolený slovo.

 

Pred dažďom rastú oblaky,

pred voľbami zas sľuby,

po daždi rastú rýdziky,

po voľbách – prázdne huby.

 

Pri voľbách národ vyberie

si stranu milovanú,

po voľbách strana milovaná

ho odloží – na stranu.

 

A pravda pravdou zostáva

pod potmehúdskym slncom:

voliči prídu ku urnám

a vyvolený – k hrncom.

 

Po roku 1989 sme na túto skúsenosť spoločnosti zabudli a nechali sme sa znovu nachytať.

Dokonca si naši zástupcovia sebe aj ostatným ústavným činiteľom zakotvili v ústave svoj status.

Napríklad v článku.31 našej ústavy si zabezpečili ústavnú ochranu:

Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“

Ak by sme túto hru hrali iba navonok ako vyspelé krajiny, tak by sme už ich dobehli v kvalite života.

Slovensko hrá však túto hru aj v skutočnosti a má s tým aj konkrétne skúseností.

Naši predstavitelia miesto spoločného domu, v ktorom by malo byť dostatok miesta pre všetkých občanov, s dostatkom jedla, vzdelania a kultúry., si vybudovali spoločný dom pre vyvolených a pre nás sociálnu biedu.
Viac:
http://moje.hnonline.sk/node/13878

Ak nechceme, aby sme patrili medzi nepoučiteľné – zaostalé spoločnosti, musíme o tom presvedčiť väčšinu obyvateľstva.

Môžeme to urobiť aj takto:

1. cez petíciu napríklad

http://www.peticie.com/zmena_zakona_o_volbach

2. cez protest napr.

https://www.facebook.com/events/194411134069590/?notif_t=plan_edited

3. cez hnutie napr.

https://www.facebook.com/groups/Antitotalita/