Od detstva som mal rád šport. Pri ňom človek zabudol nielen na problémy, ale mal ten pocit zo súperenia v ktorom obidvaja súperi mali skoro rovnaké podmienky. Ešte lepší bol pocit z kolektívnych športov. Hráč dobre vedel kto je jeho súper, kto spoluhráč a kto je rozhodca. Keď rozhodca dobre rozhodoval a hráči na ihrisku podali poctivý a obetavý výkon, bolo sa na čo dívať.
Iné je to v bežnom živote. Od prvých slobodných volieb nám neustále všetci naši politici (bez ohľadu na farbu trička) pred voľbami sľubujú, že budú kopať za občana. Nešetria pestrou varietou sľubov, metód a foriem podávania medových motúzov človiečikovi s volebným právom.
Len čo zasadnú na stoličky verejných činiteľov, už kopú občana do hlavy a faulujú ho. Rozhodca mlčí, díva sa na tribúnu, (prípadne po oblohe) a ukazuje, že sa nič nestalo. Obecenstvu a to nepáči, preto píska, kričí, nadáva.
Naša Ústava nám sľubuje… teda občanovi všetky práva a slobody, ktoré má garantovať naša justícia.
Stačí jeden zlodej s kufríkom úplatkov a verejný činiteľ nepozná vlastného brata, nie to bežného občana. Veselo kope kam trafí, (a hlavne kope sám za seba).
Aj média deklarujú, že urobia všetko pre občana. Možno niekedy, potom, no nie teraz. Niekedy kvôli tomu, aby sme na čiernobielej obrazovke rozoznali ktorí sú naši hráči a kto je súper, si jedno mužstvo vymenilo aj dresy, aby sme ich pohodlne rozpoznali. Teraz v televízií je náš protihráč, ale redaktori ho šikovne zamaskujú a ukazujú ho vo svetle našich farieb. Pritom kope do občana tak, že občan má samé modriny. Rozhodca mlčí, tribúna buráca hnevom.
Podobne je to aj s tretím sektorom. Oblečú si trička nášho tímu a tvária sa, že bránia občana, pritom ho od zadu nedovolené faulujú.
Zunovalo obecenstvo hrať a pozerať sa na túto falošnú hru, preto podávajú
Národnej rade Slovenskej republiky
túto petíciu proti kriváctvu verejných činiteľov a ich chránencov a prisluhovačov.
Na Slovensku došlo k zníženie životnej úrovne občanov a tiež kvality ich života.
Pokles kvality života na Slovensku spôsobili doterajší verejní činitelia tým, že prijímali zákony a rozhodnutia v rozpore s našou Ústavou a medzinárodnými dohovormi.
Oberali nás tak o naše ľudské práva a slobody, rozkrádali náš majetok a zadĺžili Slovensko. Pritom mali chrániť naše ľudské práva a základné slobody a zvyšovať našu životnú úroveň.
Pomáhali im v tom média, ktoré toto konanie zakrývali. Vytvárali v nás ilúziu, že žijeme v naozaj demokratickej spoločnosti a hrali nám divadlo o tom, ako ľavica bojuje s pravicou a ako ústavní činitelia doma a vo svete chránia ľudské práva a slobody.
Pomáhali im v tom rôzne nadácie, ktoré sa deklarovali, že sú „strážne psy“ demokracie, pritom im, naše ľudské práva, boli ukradnuté. Bránili iba práva zahraničného kapitálu.
Pomáhali im v tom členovia doterajších parlamentných strán, ktorí svoj hlas vymenili za dobre platené miesta v štátnej správe.
Preto sme za to, aby verejní činitelia:
– nezneužívali svoju právomoc
– neporušovali Ústavy Slovenskej republiky
– neporušovali ľudské práva a slobody občanom SR
– neznižovali životnú úroveň občanom SR
– neznižovaniu kvalitu života občanom SR
Na základe uvedeného, žiadame Národnú radu Slovenskej republiky:
1/ aby uvedené nedostatky dala do súladu s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi a aby obnovila ľudské práva a slobody tým občanom, ktorým ich porušil štát
2/ aby prijala zákon, podľa ktorého všetci verejní činiteľa, ktorí sa podieľali na uvedených nedostatkov, boli odvolaní zo svojej verejnej funkcie
3/ aby prijali zákon o permanentnej kontrole dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky verejnými činiteľmi.
Obecenstvo, ktorým sa nepáči táto falošná hra, nech nás podporia „TU“