Vládu Slovenskej republiky som upozornil na závažný problém. Na to, že zákony Slovenskej republiky podľa ktorých rozhoduje justícia sú v nesúlade s našou Ústavou a sú v nesúlade Európskym dohovorom a ľudských právach a základných slobôd. To znamená, že Slovenská republika porušuje Lisabonskú zmluvu, pretože táto zmluva zmenila a doplnila Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. A aj pre Slovenskú republiku platí jej 6. Článok odsek 3, kde je uvedené:
„Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.“
JUDr. Mgr. Rabaka z kancelárie úradu predsedníčky vlády na môj podnet takto odpovedal:
„Ohľadom Vašej požiadavky mi dovoľte odporučiť Vám obrátiť sa na Ministerstvo spravodlivosti SR, v ktorého gescii sa nachádza príprava novely Občianskeho súdneho poriadku, resp. posúdenie možného nesúladu jeho ustanovení s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Po posúdení Vašich námietok rozhodne ministerstvo o ďalšom postupe, príp. predloží na vládu SR návrh na podanie podnetu na Ústavný súd SR.“
JUDr. Vladímír Kitta riaditeľ odboru občianskeho a obchodného práva Ministerstva spravodlivosti SR mi listom takto odpovedal:
„Váš podnet zakladáme na prípadne budúce legislatívne využitia.“
Pretože na moje ďalšie podnety vláda nereagovala a došlo k zmene vlády, podal som v uvedenej veci petíciu zo dňa 18.5.2012 Vláde SR a tiež Národnej rade SR na porušovanie základných práv občanov Slovenskej republiky a žiadal som aby bola zjednaná náprava.
Od Ing. Milana Ježo, generálneho riaditeľa z Úradu vlády Slovenskej republiky Sekcie kontroly a boja proti korupcií som dostal odpoveď v závere ktorej sa píše:
„Keďže SKBPK UV SR nie je vo veci Vášho podania, ktorým sa domáhate zjednania nápravy a obnovy porušených práv, konať, týmto oznámením ho považujeme za vybavené a bez Ďalšieho konania ho odkladáme.“
Následne som podal ďalšiu petíciu zo dňa 11.6.2012, ktorá už bola bez vytýkaných nedostatkov.
Ing. Milan Ježo, generálny riaditeľ Úradu vlády Slovenskej republiky sekcie kontroly a boja proti korupcií mi v závere listu oznámil:
„Keďže sa predmet podania zo dňa 11.6.2012 týka činnosti Ministerstva spravodlivosti SR, oznamujeme Vám že SKBPK ÚV SR bolo postúpené na ďalšie konanie uvedenému ústrednému orgánu štátnej správy s tým, aby Vám o výsledku, resp. spôsobe jeho vybavenia informovali priamo.“
Ing. Mária Hassanová riaditeľka odboru kontroly a sťažností mi listom oznámila, že môj podnet postúpila na posúdenie ďalšieho postupu generálnemu riaditeľovi sekcie legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR.
JUDr. Juraj Paluš, generálny riaditeľ Sekcie legislatívy Ministerstva vnútra SR mi v závere listu oznámil:
„Váš podnet na novelizačné zmeny zakladáme na prípadné budúce legislatívne využitie.“
Z hore uvedeného vyplýva, že o tak dôležitých otázkach, ako je porušovanie Lisabonskej zmluvy a porušovanie práv občanov Slovenskou republiky nerozhoduje vrcholový orgán výkonnej moci, ktorý zložil sľub, ale nejakí štátni zamestnaci v pozadí.
Preto možno konštatovať, že Vláda nevládne Slovenskej republike Štát riadia niektorí štátni zamestnanci, ktorí nezložili sľub do rúk prezidenta SR.