Samospráva, obyčajné slovo, ktoré hlboko zasiahlo do života
každého občana Slovenskej republiky po nežnej revolúcií.
Neveríte?
Každý rozumne uvažujúci človek, ktorý je dostatočne dlho na tom svete, ktorý
pozorne sleduje život v okolitom svete vie, že po zvrhnutí každého režimu nie je
možné nastoliť, alebo okamžite dosadiť samosprávu. Vie, že zodpovedná samospráva
môže fungovať iba v zrelej demokratickej spoločnosti, kde ľahostajní a mlčiaci
občania sú v menšine. Vie, že v prechodnom období musí byť samospráva pod
prísnym kontrolným režimom. Vedeli to aj Európskej únií, keď nám navrhovali
samosprávu v justície, len aby sa ľahšie mohli dostať k nášmu lukratívnemu majetku.
Vedia to aj v USA i vo vedení NATO, keď musia do Iraku, Afganistanu a inde
investovať na toto prechodné obdobie mnoho miliárd dolárov a musia tam mať aj
tisíce svojich vojakov a civilných ľudí. Vedia, že keby to neurobili, tak by to bola
katastrofa pre ľudí žijúcich v takej krajine, bola by to pohroma pre okolitý svet a
prišli by o svoje investované finančné prostriedky.
Takáto katastrofa nastala po nežnej revolúcií u nás. Nekontrolovateľná
zákonodarná moc, výkonná moc a justícia sa stala hračkou masových vrahov ideí
nežnej revolúcie (viď článok Masaker). Títo masoví vrahovia a ich prisluhovači
spustošili našu krajinu a ďalej ju pustošia. Prišli sme už o štátny majetok, sociálne
výhody a pracovné pozície. V spoločnosti neuveriteľne vysoko stúpla kriminalita.
Samospráva justície im v tom napomáha. Nekontrolovateľná samospráva v justície sa
podieľala na právnej medzere v Občianskom súdnom poriadku a tiež v zákone
Národnej rady Slovenskej republiky o ústavnom súde. Týmito právnymi medzerami
umožnila zlodejom štátneho majetku ďalej vlastniť nakradnutý štátny majetok. Tak sa
sudcovia stali pánmi na pečiatkou v mene republiky. Môžu rozhodovať podľa toho,
ktorá strana sporu im dá väčší úplatok.
Samospráva justície sa dotýka aj príbehu obete zlodeja s kufríkom úplatkov. Obeti
zlodeja samosprávna justícia porušila jeho základné práva a slobody garantované
Ústavou Slovenskej republiky, garantované Dohovorom o základných právach a
slobôd a Lisabonskou zmluvou, ktorej súčasťou je Listina základných práv a slobôd
občanov Európskej únie. Pritom beztrestne porušila Ústavu SR a sľub, ktorý vložila
do rúk prezidenta.
Na koho sa môže obeť, ktorú okradol zlodej s kufríkom úplatkov, ešte obrátiť?