Obeť zlodeja a právny štát

16. septembra 2011, Štefan Štefanides, Zlodej s kufríkom

Právny štát je štát v ktorom vládne právo. ktoré je zakotvené v jeho ústave a od nej
odvodených právnych noriem. Boli sme právnym štátom v prípade obete zlodeja?
Ako sa zachovali štátne orgány a ústavní činitelia, keď sa obeť zlodeja na nich
obrátila. V predchádzajúcich článkov som popísal ako obeť zlodeja dopadla na
niektorých štátnych inštitúciách. Konkrétne na prokuratúre, na súde, a na ústavnom
súde.
Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy
fyzických a právnických osôb a štátu. Obeť zlodeja sa obrátila na prokuratúru aby
potrestala zlodeja a obnovila jej porušené práva. Prokuratúra nedala potrestať zlodeja,
neobnovila obeti zlodeja porušené práva. Naopak porušila jej právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti.
Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a
zákonom. Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť
alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave
alebo medzinárodnej zmluve, konanie preruší a podá návrh na začatie konania. Obeť
zlodeja sa obrátila na súd aby určil, že kúpno-predajná zmluva, ktorou bola
okradnutá, je voči nej neplatná. Sudcovia zamietli jej návrh a zaviazali ju k náhrade
vysokých trov konania. Sudcovia pri konaní a rozhodovaní porušili ústavu a zákony a
medzinárodne zmluvy. Porušila aj sľub, ktorý vložili do rúk prezidenta predtým ako
sa stali sudcami. Odmietli vykonať rozhodujúce dôkazy, ktoré im obeť zlodeja
navrhla vykonať (znalecký posudok), pri odvolaní sa nezaoberali obsahom jej dovolania,
neumožnili jej na pojednávaní o odvolaní riadne vystúpiť a do zápisnice uviedli veci,
ktoré nepovedala a ktoré boli v rozpore s jej odvolaním.
Najvyšší súd jej Dovolanie odmietol a tým porušil jej základné právo na súdnu
ochranu a právo na opravný prostriedok. Súd nepodal na ústavný súd návrh o tom, že
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o dovolaní sú v rozpore s Ústavou SR a
medzinárodnými zmluvami.
Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Sudcovia Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej
republiky tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť
neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho
štátu, spravovať sa ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a
rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“ Obeť
zlodeja podala na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jej práva na spravodlivý
súdny proces. Ústavný súd SR odmietol jej sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. V
konaní a pri rozhodovaní porušil Ústavu SR a medzinárodné zmluvy, keď sa
nezaoberali obsahom jeho sťažnosti. Sudcovia ústavného súdu porušili sľub, ktorý
vložili do rúk prezidenta.
Jediným dôvodom, prečo justícia a ústavný súd nekonali v súlade s Ústavou
SR bolo, že obeť nebola okradnutá obyčajným zlodejom. Obeť bola okradnutá
zlodejom s kufríkom úplatkov. Stačil jeden zlodej s kufríkom úplatkov a bolo po
právnom štáte.
Rada na záver: Ak chceme mať právny štát, nesmieme nechať zlodeja s
kufríkom úplatkov beztrestne chodiť po na slobode.