Tunel Branisko so svojou dĺžkou 4 975 metrov je v súčasnosti najdlhším tunelom na
Slovensku. Nepatrí však k najväčším na svete. Na Slovenskú však máme aj „tunel“,
cez ktorý boli a sú vytunelované naše štátne podniky, úrady a iné druhy inštitúcii.
Tento „tunel“ hádam patrí k najväčším na svete.
Ako to bolo uskutočnené? V minulom článku pod názvom Obeť zlodeja s
kufríkom úplatkov a prokuratúra som uviedol, že sme zmes partiokratickej a
JUDr.okratickej spoločnosti, kde verní členovia partaje a jej „nezištní“ sympatizanti
sprivatizovali štátny majetok a dostali sa do vysokých funkcií v štáte, štátnych
podnikov a iných inštitúcii. Máloktorí z nich však vedeli podnikať alebo skutočne
úspešne vykonávať vysokú funkciu v štáte, riadiť sprivatizovaný podnik, riadiť štátny
podnik alebo inú štátnu inštitúciu.
Podnikanie je tak trochu umením, a umelcom sa človek nestáva zo dňa na deň.
Keď si založí ktosi firmu alebo živnosť, to je čosi podobné, ako keď sa nadaný adept
na umelca zapíše do základnej umeleckej školy. Ak má talent a veľa sa toho sa naučí,
mnohé si natrénuje a postaví to na svojich osobnostných vlohách, potvrdí to v praxi-
životnej skúške, stáva sa umelcom. Štátne inštitúcie, podniky , ktoré riadili „umelci v
podnikaní“ ďalej prosperovali a aj rozširovali výrobu a tvorili zisk.
Bohužiaľ podniky, ktoré riadili vyvolení, začali upadať, prepúšťali
zamestnancov až nakoniec išli do likvidácie a konkurzu. Ak pripodobňujeme tento
stav umeniu, vyskytol sa tu akýsi fenomén podobný „warholizmu“ a pod heslom
„Anything goes“ si pretlačili svoje umenie (bezohľadného) zisku nad umenie
skutočného podnikania.
Zlodej s kufríkom úplatkov a jemu podobní v štátnych funkciách riadiaci
privatizéri ovládali najmä kupecké počty, čo na riadenie sprivatizovaných firiem
nestačilo. Kupecké počty stačia aj teraz na to, aby takýto ľudia boli v tomto
prechodnom spoločenskom zriadení úspešní. Stačilo, ak vedeli v praxi uplatniť túto
„násobilku“
– ak kúpim za korunu, musím to predať aspoň za dve koruny
– ak poskytnem úplatok za korunu úplatku musím získať aspoň päť korún
– ak poskytnem niekomu výhodu, musím získať z poskytnutej výhody aspoň desať
percent
To znamená, že ak uvedení ľudia predali štátny majetok pod cenu, alebo
nadhodnotili zákazku o 10 miliónov SKK, získali aspoň 1 milión SKK, bokom. Aj
kupujúci alebo predávajúci s radosťou zaplatí túto províziu. Dokonca tieto peniaze
nepodliehajú ani zdaneniu, lebo sa neevidujú – neexistujú. Aj toto je jedna z foriem
tunelovania štátneho majetku a firiem. Robí sa to cez kúpno-predajné zmluvy, preto do
toho procesu museli zapojiť „zákonite“ aj niektorých šudí s právnickým vzdelaním,
ktorí takto asistovali pri zlodejine za nemalé peniaze (viz. násobilka). Niektorí
činitelia, správcovia, privatizéri, ľudia s právnickým vzdelaním, atď., vynašli toľko
spôsobov tunelovania, že by nám toto prvenstvo mohol závidieť celý svet. Nečudo,
veď takí „kufríkovci“ majú zlodejinu v krvi. Doslova a do génov.
Takto náš štát prišiel a prichádza o miliardový majetok.
Z uvedeného si možno ľahko domyslieť, prečo je u nás vysoká nezamestnanosť a
prečo nemáme peniaze na sociálne istoty, zdravotníctvo, dôchodky a na platy
učiteľov a iné základné hybné oblasti štátu.
Otázka na zaver.
Čo s capom záhradníkom?