Masaker

17. augusta 2011, Štefan Štefanides, Zlodej s kufríkom

Takmer celým svetom otriasla správa o nórskej tragédii. Takmer celý svet odsúdil
tento neopísateľne drastický čin osoby, ktorá sa v mene svojich ideí dopustila konania
neporovnateľného so žiadnym iným podobným prípadom ani v Nórsku, ani  v Európe.
Takmer celý svet vyjadril úprimnú sústrasť obetiam tohoto dramatického a
maximálne znepokojujúceho činu. Na počesť a pomoc obetiam sa vo svete
usporiadali rôzne dobročinné akcie. Aj Slovenská republika reagovala podobne.
Bojme sa ale! Podobný vrah obchádza i naše kraje! Kto však pomôže nám?!
Na Slovenskú od nežnej revolúcie vyčíňa masový vrah ideí spravodlivosti, ten
už toľkokrát spomenutý – Zlodej s kufríkom úplatkov. Má na svedomí čoraz väčší
počet obetí. Pomocou čarovného kufríka úplatkov (kde prebýval chvíľu aj džin – duch
spravodlivosti až do svojo vyhodenia na smetisko spoločnosti) si najíma  pre svoju
špinavú prácu čoraz viac žoldnierov.  Týchto poplatných zbrojnošov získava okrem
bežnej slovače aj z radov justície, poslancov a vládnych úradníkov a činiteľov.
Doteraz justícia nedokázala masového vraha a jeho spoločníkov a
nasledovníkov potrestať. Napokon, ani spoločnosť neodsúdila čin tohto masového
vraha. Jeho čin neodsúdila ani naša inteligencia vrátane umelcov, novinárov a iných,
ktorí by mali najcitlivejšie reagovať na pnutia v spoločnosti.
Trinásť rokov bojuje s týmto masovým vrahom ideí spravodlivosti okradnutý,
zbedačený Slovák. Proti jeho presile sám nemá šancu vyhrať tento boj. Stále s ním
prehráva jednotlivé bitky celej vojny. Po každej prehratej bitke sa nad jeho ideou
spravodlivosti zhrnú supy a hyeny, (v sakách a kravatách, s pečiatkou výkonu moci)
ktoré cez neoprávnene množstvo súdnych pojednávaní a cez vysoké trovy konania za
určovanie spory odhryznú ďalší kus živého človek. Neskončia, kým raz z neho
nevysajú poslednú kvapku krvi.
Masový vrah ideí spravodlivosti a jeho pomocníci a nasledovatelia sú v
spoločnosti ťažko odhaliteľní. Prstom sa na nich ukázať dá, len to by mohlo človeka
stáť dosť. Na ich odhalenie je potrebné mať žalúdok a chuť ponoriť sa do ich špiny,
odhaliť ich možno iba pomocou poznania metód spôsobu nadobudnutia majetku
podľa ich práce. Lenže, ten je zavše nepriestrelný a nenapadnuteľný.
Okradnutý Slovák sa akoby zázrakom opätovne postaví a bojuje ďalej. Na
pomoc volá celú spoločnosť, no márne. Jeho volanie o pomoc nikto nepočuje ani
nevidí. Nepočujú ho ani nevidia investigatívni novinári, nepočujú ho ani nevidia
média, nepočuje ho a nevidí ho vláda, nepočujú ho a nevidia poslanci NR SR a
nepočuje ho ani ho nevidí celá justícia. Písal osobne vari už každému menovanému,
no odpovedí niet, a ak nejaké sú, nesú sa v duchu „nie je to naša vec“.
Keby svet videl, aký masaker spôsobili naši masoví vrahovia ideí
spravodlivosti, ( a hoci len „kufríkový“),  tak by museli akcie dobročinnosti trvať už
permanentne.

Otázka na záver. Chápete, že toto je volanie o pomoc!