ates

Ústavy Slovenskej republiky je základnou právnou normou, ktorá platí pre všetkých.

Ústavní činitelia (poslanci, vláda, prezident, prokurátori, sudcovia, verejný ochranca práv)

mali by ovládať Ústavu SR a tiež aj citovať jej články. Ak by potom konali proti ústave,

tak jedine vedome.

Obeť zlodeja s kufríkom úplatkov sa posťažovala, že ju okradol bohatý zlodej,

že sa nemôže domôcť spravodlivosti a požiadala Vás a tiež ústavných činiteľov o pomoc.

Poukázala na závažné problémy našej spoločnosti ako je beztrestnosť bohatého zlodeja, vymožiteľnosť práva, ochrana zákonom chránených práv, prieťahy v konaní, korupcia a nesúlad zákonov s Ústavou SR.
Konkrétne, že justícia nedokáže potrestať bohatého zlodeja, že mu nedokáže
zobrať to, čo ukradol, že poškodenému – obeti nevie obnoviť jeho porušené zákonom
chránené práva, že robia pri tom obrovské prieťahy v konaní, že pre ochranu bohatého
zlodeja dokážu porušovať základné práva okradnutého ako je právo na ochranu jeho
majetku a právo na spravodlivé súdne konanie, že na ochranu bohatých zlodejov
zmenia aj Občiansky súdny poriadok, ktorý je už 18 rokov v nesúlade Ústavou SR.
Na týchto problémoch spoločnosti sa podieľa aj náš parlament,  ktorý doteraz
neprijali účinnú legislatívu na odstránenie uvedených problémov. Zákony ktoré
schválil ochraňujú viac bohatých zlodejov ako ich obete. Na týchto problémoch
spoločnosti sa podieľajú aj doterajšie vlády, ktorá nedokázala tieto neduhy
spoločnosti eliminovať. Najviac sa však na týchto nedostatkoch spoločnosti podieľa
samotná justícia, ktorá svojou legislatívou sa priklincovala k svojim stoličkám, že ich
ani pár volov z nich nedokáže dostať, hoci vydávajú jedno nespravodlivé rozhodnutia
za druhým. Uvedený problém je tiež problémom tretieho sektoru, novinárov,
verejných médií, okradnutých daňových poplatníkov, okradnutých dôchodcov a
ďalších občanov..
Všetkých zainteresovaných obeť o tom upovedomila. Niektorých listom,
niektorých elektronickou poštou.
Do dnešného dňa zo zainteresovaných sa jej nikto nepokúsil pomôcť ani jej neprisľúbil                          pomoc, okrem Verejného ochrancu práv. Aj ten však jej podnet odložil. Články o občanovi,                            ktorého okradol zlodej s kufríkom úplatkov uverejnené vo viacerých denníkov si prečítalo
okolo 1600 čitateľov. Nikto z nich o článku nediskutoval, nikto z nich jej neprisľúbil
pomoc. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že na Slovensku máme poriadne
mlčiacu spoločnosť.
Neduhy spoločnosti, ako je zlodejina (získavanie majetkového prospechu
značného rozsahu trestným činom na úkor poškodených) do ktorej patria  aj podvody,
korupcia, klientelizmus, nevymožiteľnosť práva, podnikanie so štátnou alebo obecnou
pečiatkou, majú ideálne podmienky v takých spoločnostiach, kde prevládajú mlčiaci
občania.
Dá sa pochopiť, prečo mlčí menšia skupina do ktorej patria bohatí zlodeji a
ich prisluhovači, prečo mlčia ti, ktorí majú zo zlodejiny alebo podplácania prospech,
ktorí bez odbornej spôsobilosti sedia na dobre platených štátnych miestach, alebo tí,
ktorí sa boja o svoje miesto v štátnej správe.
Nedá sa však pochopiť, prečo mlčí druhá majoritná skupina občanov. Prečo
mlčia  Ti, na úkor ktorých bohatí zlodeji a skorumpovaní činitelia získali prospech.
Prečo mlčia občania, ktorí boli poškodení trestným činom. Veď poškodenými sú tiež
daňoví poplatníci a dôchodcovia. Prečo mlčia neskorumpovaní ústavní činitelia s v
zákonodarnej a výkonnej moci a v justícii, ktorým ich dobre meno kazia
skorumpovaní kolegovia. Prečo mlčia nepodplatní novinári, nepodplatné verejné
média, nepodplatný tretí sektor.

Na záver otázka pre druhú skupinu ľudí.
Prečo mlčíte?